Národ.sk Básne Pravda o "SNP"
Pravda o "SNP" PDF Tlačiť E-mail
Básne
Napísal Ján Slanský   
16.10.2009 20:54

V 43-roku Beneš vyzval Slovensko odkazom hlučným

prívržencov povzbudil k násilným vraždám revolučným,

uzavrel Československo – sovietsku zmluvu bez rozumu kúska,

v ktorej podriadil osud budúceho štátu záujmom boľševického Ruska

a jeho krvavého diktátora Stalina

nech zo Slovenského štátu ostane rozvalina.

Beneš žiadal Rusov, obesiť tých, čo riadili nám štát,

by predišlo sa dojmu, že Čechúň je ten kat,

z Londýna poveril Goliána, to myšlienka potvorská,

náčelníka štábu Veliteľstva slovenského pozemného vojska

dočasným velením vojenských príprav povstaleckej zrady,

ten založil v Bratislave Vojenské ústredie Slovenskej národnej rady

ruskí vojenskí agenti začali organizovať partizánsku zberbu,

na Východnom Slovensku do ich radov zahájili verbu.

Dvaja ruskí partizáni zavraždili v obci Kurimka v krvilačnej túžbe

dvoch slovenských žandárov na obchádzkovej službe,

ďalšieho zastrelili v obci Bystrička – to Satanova daň,

hoci tento udatný žandár nepoužíval svoju zbraň.

V máji partizáni opäť navarili krvavú žranicu,

v Soli zastrelili policajta pri útoku na policajnú stanicu

v domnení, že sa tam nachádzajú zaistení partizáni,

hoci tam žiadni neboli – presvedčiac sa v zízaní.

Koncom mája zaistili slovenskí žandári na Ponitrí

ruského organizátora partizánov, čo nebol dosť chytrý.

V júni partizáni zavraždili v Remeninách učiteľa

a vylúpili dom toho okresného gardy veliteľa,

v júni už prepadávali vlaky

partizánski banditi kadejakí,

rozhodli sa veliteľa inej partizánskej skupiny zastrelením odmeniť,

pretože odoprel svoju skupinu k nim pričleniť.

Partizánska bagáž ďalej smrtonosné kúsky stvára,

pri obci Rakovčík zastrelila úradníka i žandára,

ktorí sprevádzali opravárenskú skupinu vyslanú opraviť diaľkový kábel,

ktorý partizánom vnukol poškodiť boľševický ďábel.

Pri obci Matiaška partizáni troch nemeckých vojakov zajali,

- ich bezduchých tiel pohodených tesáky vlkov sa ujali.

V auguste prepadli krčmu v Kamienke

partizáni v chlastavej zámienke,

vyrabovali ju, odvliekli a zavraždili majiteľa,

bola vlasť živou oázou – bude mŕtvych veľa.

Vyhodil do vzduchu sovietsky partizán – samozvaný host,

pri Kostoľanoch nad Hornádom železničný most.

Partizánov pribúdalo i konali viac nebezpečne,

zničili tunely v Kraľovanoch a v Strečne,

prepadli železničný uzol Margecany, pričom zavraždili sedem ľudí,

zničili železničnú stanicu, šesť lokomotív sa v plameňoch čmudí,

zapálili 300 nákladných vagónov plných slovenského dreva,

zabili na mieste dvoch zajatých Nemcov – pomsta dozrieva.

V Hornej Štubni prepadli rekreačný tábor nemeckej mládeže,

tri vagóny potravín stali sa terčom ich krádeže,

100 nemeckých vojakov v Ružomberku zabila čvarga vrahov najatých,

hromadne popravila desiatky ružomberských civilov zajatých.

Tentokrát povstalecké svine

namierené mali do Sklabine,

tam zastrelili krčmára, jeho šoféra a závozníkov dvoch,

i ďalších 150 osôb z okolia už súdi iba Boh.

I v Brezne tí surovci vraždiť budú,

ťažko zranili predsedu Okresného súdu,

zabili primátora, poslanca, notára, obchodníka.

V Martine zadržali misiu medzinárodného rýchlika,

v ktorom sa vracala z Rumunska, jej nemeckí členovia boli vraždení,

v pomstychtivej mrákave, ostrých guliek daždení,

v Ľubochni zavraždili 20 člennú strážnu jednotku „ partizánski králi “

nemeckých detských táborov, aj napriek tomu, že sa im vzdali.

V obsadenej Banskej Bystrici využili diabla triky,

vyhlásili obnovenie Československej republiky.

V Žiline, Martine a niektorých iných slovenských mestách

sa slovenskí velitelia rozhodli kráčať po vlastizradných cestách,

a vedno s partizánskymi okupačnými jednotkami

vyhlasovali mobilizáciu naliati ruskými vodkami.

V Bystrici sa zmocnili technického zariadenia Slovenského rozhlasu,

pod názvom Slobodný slovenský vysielač – balamútili masu.

Prezident Tiso v rozhlasovom prejave národ budí,

zdôraznil, že votrelci zaskočením dobromyseľných ľudí,

použitím podvodu do krajnosti,

predstieraním dobroprajnosti,

klamú ľud, že zabili prezidenta, že odvliekli vládu,

že Maďari vo viacerých prúdoch útočia na vlasť mladú,

tak sa stalo, že prefíkanej taktike, po ktorej nepriatelia štátu siahli

- mnohí statoční ľudia a dobrí Slováci podľahli

nielen vojaci ale i civilného obyvateľstva rady,

generál Malár sa prejavom obrátil na príslušníkov slovenskej armády:

vyzýval ich k návratu do materských posádok:

„ že všetko je prenáhlené, nedomyslené a zapríčiní úpadok,

keď rozbijeme, keď zničíme ťažko nadobudnuté hodnoty,

či už mravné, alebo materiálne, stratíme vážnosti klenoty:

boli sme doposiaľ pánmi v svojom dome, žili v kľude,

máme však istotu, že v budúcnosti tiež tak bude?

Prečo teda nečakať? Až veci dozrejú samy, nebudeme sa zdráhať

a potom spolu všetci za jeden povraz ťahať. “

K prejavu Tisu Okresného náčelníka z Topolčian dovetok,

že v radoch narukovaných nastal veľký zmätok,

mnohí zložili zbrane po obciach, či na úradoch, v úcte majúc Tisa,

alebo po kasárňach, alebo ich zahadzovali a rozutekali sa.

V chotári obce Krivianky vyčíňal červený boľševický drak

- partizáni vyhodili do vzduchu osobný motorový vlak,

zahynulo osem ľudí, deväť ťažko zranených – žiadna sláva,

povstalci v Bystrici žiadali Londýn – nech zbombardovaná je Bratislava...

v Trenčíne videli prejsť k povstalcom iba nejakú tú čatu,

Nitrianska posádka ostala celá verná Slovenskému štátu,

v Piešťanoch časť leteckej posádky pridala sa k povstalcom,

ostatní sa rozutekali ku skutočným chlebodarcom.

Že hľadané osoby ukrýva v podozrenia duchu

- zavraždili partizáni v Handlovej zdravotnú sestru pri výsluchu.

Bombardovanie Kežmarku, Žiliny žiadali povstaleckí popravčíci,

nemecké lietadlá zničili vysielačku v Banskej Bystrici,

na Myjavu prišlo asi tisíc Čechov z Protektorátu,

odkomandovaných na stredné Slovensko na krvavú odplatu,

vyhlásená všeobecná mobilizácia na území povstaleckom,

pod výhražkou najťažších trestov pre kolaborantov s Nemeckom,

v Litmanovej partizáni z Poľska, či od diabla kího,

odvliekli starostu obce a zavraždili ho,

v Heľpe zabili vedúceho stavby vodovodu

a ďalších 5 osôb nemeckého pôvodu,

medzi nimi dvojročného chlapčeka a 7 ročné dievčatko,

pri Zvolene šiestich miestnych Čechov zabili zakrátko,

v Liptovskom Svätom Jáne vyvliekli katolíckeho farára,

z jeho fary, v hrozných mukách svieca jeho života dohára,

dokaličili mu údy, sťahovali kožu zo živého tela,

trýznili ho, kým mu duša k Bohu neletela,

v Liptovskom Svätom Michale farára priamo prepílili

výstrelmi z automatov a jeho faru vylúpili.

Zavraždili nejedného kňaza, bohoslovca, ba i robotníka,

ktorý mal syna v reholi a nezaujímala ho politika,

najprv si musel hrob vykopať, hoc´ nádej už nežila

a potom ho popravili strelou do tyla.

Ich vyčíňanie zastrelo Slovensko hanbou i hanou,

pri Malých Uherciach v boji s Nemcami padlo 300 partizánov,

zajali i veliteľa partizánskych jednotiek a 150 mužov,

toľko hrobov čerstvých ozdobených čiernou ružou...

V Ružomberku povstalci zastrelili štyroch povstaleckých vojakov,

ktorí sa pokúsili opustiť jednotku pod zámienkou nejakou,

Americké bombardovacie lietadlo vysadilo pri Vrútkach

niekoľkých židovských agentov – skrývali sa v záchodových búdkach,

z Protektorátu Česko a Morava ušlo na Slovensko 7 četníkov,

ktorí sa zapojili do povstania, s chrčaním rozzúrených býkov,

v Hájnikoch na moste vohnali partizáni do smrti lona

12 osôb a mŕtvoly okradnuté pohádzali do Hrona

o pár dní vrahov odsúdil ľudový súd na trest smrti,

no diabol kopýtkami iskrí a chvostíkom vrtí:

Americké letectvo bombardovalo Bratislavu nebývalou silou,

spôsobili veľké materiálne škody, zahynulo 25 civilov,

nemecké lietadlá bombardovali partizánske letisko TRI DUBY

a 20 povstalcov už neotvorilo viac vlastizradné huby,

občas sa partizánske prasce

dostali do vlastnej pasce:

sovietski partizáni prepadli na chate Trangoška

slovenských partizánov a uniesli ich od Pánbožka,

partizánska jednotka nemeckých komunistov hrdloreznej hodnosti

prepadla v Nižnom Medzeve slovenských občanov nemeckej národnosti,

českí letci bombardovali ružomberské mauzóleum Andreja Hlinku

na 80. narodeniny zomrelého vodcu Slovákov, pamätaj si, synku!

Partizáni vyhodili do vzduchu osobný vlak pri Lieskovanoch,

zabiť robotníkov vezúcich sa do práce mali v svojich plánoch,

deviati z nich zahynuli, štrnásť ťažko zranených bolo,

aj v Drietome predviedli vražedné svoje sólo:

zastrelili dvoch nemeckých vojakov podľa brutálnej módy,

zo skupiny, ktorá pomáhala roľníkom pri oraní pôdy.

Pomaly strácal na sile povstalecký mor,

boľševíci ustúpili z pozícií v mestách do hôr,

zradilo ich klamné skorého víťazstva zdanie,

Nemci obsadili Bystricu, zlikvidovali povstanie,

o deň nato vydal rozkaz Viest, generál zrady

o zastavení ďalšieho odporu a rozpustení armády,

tak utekali z rozvrátených jednotiek – srdce búšivé, červeň v líci

- falošnými heslami podvedení slovenskí vojaci a dobrovoľníci.

Pri očisťovacích akciách nemecká hliadka obšťastnená

pri hľadaní zvyškov partizánov našla v kope sena

na povale rodinného domu generálov Goliana a Viesta

v civile s falošnými dokumentami – skrížená ich cesta,

vzdali sa a hliadka ich zajala a uväznila,

boli deportovaní do Nemecka, v zajateckom tábore iná presila

- padli do rúk sovietskej armády a boli odvlečení do Ruska,

kde na nútených prácach zomreli bez svedomia kúska.

Pri Brezovej pod Bradlom horí oceľový vrak,

partizáni vyhodili do vzduchu osobný motorový vlak,

zomrelo 8 cestujúcich a toľko tiež ťažko zranených,

nad surovosťou partizánov sa často tají dych:

Vo Veľkom Chochole Nemci našli masový hrob obetí,

v ňom 45 zavraždených – mužov, žien, ba aj detí,

v oblasti zaniknutej obce Valaškovce partizánske slizké hady

zabili 150 príslušníkov maďarskej horskej brigády,

najväčší masový hrob pri Tureckej mlčaním odvetí:

že v ňom leží 900 zavraždených obetí,

pri Prochoti partizáni zavraždili štyroch gardistov,

v Lieskovci mladý farár – služobník Kristov

stal sa obeťou boľševíckej svojvôle,

uviazaný za koňom, v blate vlečený zakúsil bôle

cez polia a lesy štyroch chotárov týraný,

pri Giraltovciach mu smrtiace zasadili rany:

dvomi strelami a rozseknutím hlavy

vykonali „ spravodlivý “ akt popravy,

vyzliekli ho zo šiat, hodili do rieky Oľky,

i vo vypálených partizánskych obciach zomreli nevínní toľkí:

v obci Tokajík zaistili Nemci mužov nad 16 rokov,

bolo ich 34 cítilacich pálivú bolesť smrtiacich brokov.

Na duši rodičov vo Vysokej nad Uhom nehojaca sa ranka,

zastrelená bola ich šestnásťročná dcérka Kolesárová Anka,

pretože odporovala znásilneniu sovietskym vojakom - do smrti istoty,

dodnes si cirkev pripomína jej svedectvo zachovanej čistoty.

Nemecké gestapo uväznilo v Martine

180 mužov, čo povstali proti otčine,

z ktorých mnohí sa nevrátili domov živí...

Na hromadné hroby v Dražkovciach, v Martine pohľad clivý,

sovieti bombardovali Zvolen, Brezno, Nitru,

v Prešove rusínsky farár mal príliš hlavu chytrú,

pripravil Rusom mapku s označenými cieľmi,

kam majú bomby zhodiť a tí, čo chceli žiť veľmi,

zomreli vo väzení gestapa - 130 nevinných duší

a asi toľko civilov – no rusínska obec čuší,

230 zničených domov, boril sa Prešov tri dni v bombardovaní,

pričom letci ostreľovali záchrancov z palubných zbraní,

počet mŕtvych stúpol na šesto,

tak krvácalo moje rodné mesto...

V januári 45 - roku pri obci Pribylina,

zbavila sa vlasť nejedného zloprajného syna

- partizáni zastrelili 25 maďarských zajatých vojakov

čo by na nás skúšali ostrie svojich bodákov,

nad Zvolenom lietadlá netančili balet

- to sovieti podnikli bombardovací nálet,

zahynulo 11 občanov, veľké materiálne škody, duchovné muky,

pri záchranných prácach pomáhali gardistické ruky,

v obci Nemecká skončila 300 povstalcov snaha trápna,

spálili ich Nemci v peci na pálenie vápna,

v Čiernom Balogu nahnali cigánov do dvoch chatrčí,

najprv spŕška striel, potom oheň blčí,

všetci nahnaní zhoreli tam v kriku,

už do pekiel schádzajú pekne po rebríku,

maďarský vojaci v Košiciach popravili 12 komunistov,

to výsledok stretu prívržencov antikristov,

aj v kopaniciach diabol svoje plány čmára:

pri Starej Turej partizáni zajali krčmára,

zastrelili mu manželku i jednu milú dcéru,

krčmár s druhou dcérou zranenia prežil, zlé sú časy veru...

V bunkri pri Ľutove partizáni zabili 9 Židov biednych

a neďaleko Dúbravy pri Mikuláši ďalších Židov siedmych,

Partizánskej jednotke pri Bzinciach pod Javorinou

vzdala sa 40 členná skupina Nemcov s fašistickou vinou,

ktorí sa takto chceli zachrániť a vrátiť domov,

no nerátala tá cháska s popravy pohromou...

Po toľkých vraždách, bombardovaných podnikov, miest dymov a tlejín,

že išlo o najslávnejšiu kapitolu slovenských dejín

- môže kritický a zodpovedný historik povedať?

Všetky mocnosti, susedné národy by mali sa spovedať

z hriechu proti Bohu, proti vernej Slávov ríši,

že zarinčali zbrane v posvätnej jeho tíši...

Po povstaní snaha Čechov účinku sa míňa,

- myšlienka obnovy Československa – Slovač nenadchýňa,

vyskúšala si, čo zmôže, keď pevná je sťa skala,

že mať štát je veľká vec, hoc´ kradmá ruka jej ho vzala,

bola vyspelým a uvedomelým národom,

ktorý nepotrebuje byť vedený cudzím návodom,

podľa taľafatiek, čo šíril kremeľský dvor, :

že povstanie bolo iba zatlačené do hôr,

je to len pekná nálepka komunistických historikov,

pre to svinstvo porazené zbytočných vzlykov,

bol to jednoducho protivládny puč,

ktorým slobodomurári hľadali kľúč,

ako zniesť zo sveta

krajinu, čo rozkvetá.

V Božej láske a v úcte ku Kristovi,

neuverili sme v červený svet nový,

ani prosperite štátu v jednote s Čechmi,

ani v Slovenskú sovietsku republiku s ateistickými hriechmi,

Boh s nami má iný, nádherný plán v tejto chvíli,

obnovenia Tisovho štátu radi by sme sa dožili,

vážme si dobrodenie Všemocného vládcu,

odmietnime rady slobodomurársksho radcu

z Česka, z Maďarska, či z Ruska,

bo ostane nám zem maličká a úzka,

na ktorej k roli schúlené, utrápené, otrhané ženy

nemajú čím z pŕs kŕmiť rod náš ponížený

a otcovia by nevyžili v kraji odumretom,

ako drotári zas by vandrovali svetom?

Nie bratia, tak vzchopte sa, básnikovi svojmu verte,

nemusíte malými byť, zo spánku slabých sa preberte,

so slovenskými bratmi z juhu – ruky si podať nutno,

bo rozdeleným nám Maďarmi je otupno a smutno,

prvý krok k jednote posvätnej urobte už smelo,

veď ríša Slávov Božích je nadpozemské dielo,

brány pekelné ho nepremôžu – to je odkaz Krista,

a ríša toľko vysnívaná – musí byť už istá!

Tak s odstupom času už naše oči vidia,

správny postup vodcu Tisu potvrdia aj Židia,

na nezmyselný odpor Nemcom nemožno sa stavať,

či ruku boľševickým Rusom naivne podávať.

 

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images