Národ.sk
Pomenujme výsledok volieb do Európskeho parlamentu pravým menom PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miroslav Šuňal   
02.06.2014 04:22
Trinásť percentná volebná účasť Slovenskej republiky v nedávno konaných sa voľbách do Európskeho parlamentu je jasným odkazom slovenského národa Bruselu a celej Európskej únií. Tento odkaz je však aj nastavením zrkadla slovenským politickým stranám a v nich pôsobiacim politikom. Ktosi politicky zaskočený ihneď po oznámení volebnej účasti povedal, že takáto nízka volebná účasť nedovoľuje jasné politologické úvahy a stanoviská. Z časti súhlasím a z časti nesúhlasím. Avšak aj napriek takto vyslovenému hendikepu sa pokúsim o tomto postoji drvivej väčšiny slovenského národa politologicky pouvažovať a vykresliť jasné a nepopierateľné príčiny takejto nízkej volebnej účasti z pohľadu voliča.

Spoločnosť, hlavne tá politická, si kladie otázku, prečo bola taká nízka volebná účasť a to aj napriek veľkému masírovaniu verejnej mienky prostredníctvom všadeprítomných reklamných plôch, televíznych a rozhlasových diskusií, ako aj verejných mítingov kandidátov na funkciu europoslanca. Hlavnou príčinou neúčasti na voľbách do Európskeho parlamentu sú dlhodobo neriešené ekonomické problémy slovenského národa. Túto vzniknutú situáciu popíšem z pohľadu bežného slovenského voliča, v bežnej sociálnej situácii, ktorej sme vo väčšine súčasťou. Ja sám som bol jedným z kandidátov na funkciu europoslanca, avšak zostávam pri zemi, spojený s každodennou realitou života pracujúceho človeka.

Človek je bytosť mysliaca, vášnivá, a ako ma učil jeden z najlepších politológov na Slovensku, môj pedagogický vzor na Univerzite v Nitre, ktorého mám v nesmiernej úcte, doc. L. Ollos, má mnoho vášní. Jednou z týchto vášní, a to prirodzenou vášňou je lenivosť, pohodlnosť. Úplne prirodzená vlastnosť človeka dnešnej doby. Avšak ak si čitateľ teraz myslí, že vinu za neúčasť na voľbách do Európskeho parlamentu zhodím iba na pohodlnosť dnešného moderného človeka, je na omyle. Samozrejme, že táto vášeň má svoj podiel, ten je však v tomto prípade irelevantný a zanedbateľný. Príslušník slovenského národa, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ako členského štátu Európskej únie a rovnako ako aj súčasťou Európskej menovej únie, si čoraz jasnejšie uvedomuje svoje, dovolím si dnes už tvrdiť, podradné postavenie seba samého, svojej rodiny, svojho regiónu a v konečnom dôsledku svojho štátu v tomto zlepenom Európskom molochu. Nemienim a ani sa tu nechcem stavať do polohy, že som objavil niečo nové, nepoznané. Učili ma, ďakujem pán docent, že politológ, dobrý politológ, musí veci vnímať nestranne, s nadhľadom, nadnesene povedané inkognito. Vráťme sa však k predchádzajúcej vete. Nie, neobjavil som nič svetoborné. Som však presvedčený, že práve o tomto treba znovu a neustále informovať, podnecovať myslenie v hlavách ľudí. Slovenský národ je z veľkej časti vzdelaný, rozumný, pracovitý, vynaliezavý a činorodý. Lenže je tu jedno veľké lenže. Za svoje zručnosti, rozum a pracovitosť nedostáva dostatočnú odmenu a dokonca uznanie v porovnaní so svojimi kolegami z členských štátov Európskej únie zo západnej Európy. Nebudem na tomto mieste polemizovať s ekonomickými analytikmi, ktorí presvedčia snáď každého, že mať nízke mzdy je normálne a ceny rovnako vysoké tiež. Mojou odpoveďou je motivácia, ktorá akosi v našej spoločnosti dlhodobo absentuje. V dnešnej modernej dobe, plnej možností, akými sú cestovanie, poznávanie a spoznávanie, nemôže nikomu uniknúť priepastný rozdiel medzi štátmi západnej Európy a Slovenskou republikou. Na tomto mieste ma však žiadny ekonomický analytik nepresvedčí, že vyrovnávanie životnej úrovne so štátmi západnej Európy sa na Slovensku nedeje prostredníctvom obrovského zadlžovania sa slovenského národa. Za rovnako kvalitatívne vykonanú prácu slovenskí pracujúci dostávajú oproti svojim západným kolegom doslova almužnu. Tak ako na sociálny systém celý život pracujúci dôchodcovia, ktorí dnes už nemajú ani na základné ľudské potreby. A navyše tento mnohonásobne viac zarábajúci západný občan má k dispozícii lacnejšie služby, energie, potraviny! Kam sme to dospeli? Kde sú toľko ospevované ľudské práva? Vari existuje niekoľko variant ľudských práv? Čuduje sa potom slovenská politická špička, dovolím si tvrdiť, že z veľkej väčšiny úplne odtrhnutá od reálneho života, že slovenskí voliči ignorujú pre nich samotných akoby nepodstatné voľby do Európskeho parlamentu, z ktorých, ako si sami povedia – nemajú nič? Slovenskí politici v Bruseli za desať rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únií pre obyčajného človeka spravili absolútne minimum, aby som aspoň k niektorým bol spravodlivý. Ako si však vysvetliť, že najhlasnejším slovenským politickým hlasom z Bruselu je žiaľ propagátorka a lobistka LGBTI organizácie z vládnej strany, ktorá opäť získala mandát od voličov? Toto je však na samostatný článok o svedomí slovenského voliča, ruka v ruke so svedomím členov volebných komisií. A na tomto sa má pracujúci slovenský volič zúčastňovať, toto má podporovať? Plne rozumiem pocitu a chápem rozhodnutie prečo nie. Na strane druhej si treba uvedomiť, komu tento daný stav vyhovuje. Presne takémuto druhu politikov. Tí, čo zostávajú pasívni, sú ľahko ovládateľní. Ako národ máme niekoľko stáročnú skúsenosť. Nepoučili sme sa? Nepoučíme sa? Odovzdávame a naďalej budeme dobrovoľne odovzdávať právo rozhodovať o nás do cudzích rúk, opäť a opäť? Verím, že nie. Verím, že sa konečne naplnia slová tvorcu našej, slovenskej hymny, Janka Matušku – Slováci ožijú. Ak aj budeme ožívať postupne, po jednotlivcoch, vždy to bude lepšie, ako by sme mali zostať apatickí. Apatický národ je najľahšie ovládajúci sa národ. Takému národu môžu trebárs aj nedať odmenu za prácu, taký národ bude tichučko sedieť v kúte a vravieť si, že môže byť ešte horšie. Stretávam mnohých ľudí čo sa prebúdzajú, ktorým sa otvárajú oči. Ľudia, ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor, svoje potreby, požiadavky a pocity. Národ môj povstaň! Povstaň, strhni si putá. Už Samko Tomášik ti to odkazoval, takto ťa burcoval. Niet sa čoho báť. Ak je Boh s nami, kto je proti nám? Diabol? Vysmejme sa mu priamo do tej jeho diabolskej tváre. Zvíťazíme! Podporujme sa navzájom medzi sebou tí, ktorí to myslíme úprimne vo vzťahu k slovenskej vlasti. Netreba však zabúdať, že okolo nás blúdi aj veľké množstvo tých, ktorým daný stav apatie národa vyhovuje. Sú to tí, ktorí žijú z krvi národa, prisatí ako pijavice na koži svojej obeti. Títo budú najviac odhovárať, plakať, vykresľovať katastrofické scenáre, vyhrážať sa, zastrašovať. Avšak ako nám, Slovenom, povedal dnes už svätý Ján Pavol II., - Nebojte sa! Slovenský národ, ste soľou a nádejou Európy. Vezmime si k srdcu tieto, práve dnes tak živé slová. A prečo dnes? Pretože strácame svoju samostatnosť tak rýchlo, že si to popri vlastných ekonomických problémoch už ani nevšímame. Až 80 percent zákonov, ktoré sa implementujú do zákonov Slovenskej republiky, pochádza z dielne Európskej komisie, ako hlavného výkonného orgánu Európskej únie. A tieto zákony zavádzajú do praxe nami zvolení zákonodarcovia v Národnej rade Slovenskej republiky. V preklade to znamená, že preberáme všetko, čo nám diktujú úradníci z Bruselu, bez ohľadu na konkrétne požiadavky a potreby slovenského národa. Predsa napríklad zákon, ktorý vyhovuje farmárovi kdesi na Kanárskych ostrovoch, nemusí byť zákonite dobrý pre farmára na Slovensku a naopak.

V práve skončených voľbách do Európskeho parlamentu sme si teda zvolili nových trinástich zástupcov - poslancov v Európskom parlamente. Vlastne len jedenástich, nakoľko poslanci Hídu a SMK budú s najväčšou pravdepodobnosťou zastupovať záujmy maďarskej menšiny v rozpore so štátoprávnymi záujmami Slovenskej republiky. Kultúrna hrdosť a príslušnosť k Slovenskej republike v týchto dvoch politických stranách dodnes nedozrela, prosím, nenahovárajme si opak. Rovnako trinásť poslancov sme si samozrejme nezvolili všetci. 87 percent voličov nebolo voliť vôbec, z trinástich percent maximálne 1 až 2 percentá volilo tých, čo prešli. Takže toto má byť reprezentatívna vzorka vôle slovenského národa? Nie. Preto opäť apelujem na vystúpenie z apatie a začať sa aktívne zaujímať o veci verejné. Na záver si dovolím aj oprávnenú kritiku do vlastných radov. Zbytočne budeme mať na Slovensku pluralitnú, slobodnú, či akúkoľvek inú demokraciu s X politickými stranami, ktoré prezentujú a reprezentujú posolstvo s národným či vlasteneckým programom, kde každá z týchto strán sa pohybuje v rozmedzí 0 až 3 percent zvoliteľnosti. Vedie takáto rozdrobenosť niekam? Áno vedie. Dokázali to práve aj tieto posledné voľby do Európskeho parlamentu. To podstatné rozhodnutie, či ten pomyselný rozhodujúci krok už zostáva v rukách, hlavách a rozhodnutí sa na konkrétnych osobnostiach, osobách, ľuďoch.

Mgr. Miroslav Šuňal, autor je politológ.
 

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images