Národ.sk Dejiny Slovenov Prečo sa Mojmírovci nazývajú Arpádovcami?
Prečo sa Mojmírovci nazývajú Arpádovcami? PDF Tlačiť E-mail
Dejiny Slovenov
Napísal Stanislav Pánis   
30.04.2011 16:11

Kto sa úprimne zaujíma o históriu slovenského národa, nemohol prehliadnuť, že sa u európskych národov, na ich hraniciach navzájom prekrývajú slová v tom-ktorom jazyku. Na to, aby sme sa presvedčili o veľkej vzájomnej jazykovej príbuznosti slovanských, germánskych či románskych národov, nie je potrebné použiť ani dôslednú vedeckú analýzu. Nešťastím slovenského národa je, že jedinou európskou anomáliou tohto druhu sú práve jazykovo sa odlišujúci obyvatelia dnešného Maďarska. Pokým sa s naším slovenským jazykom dokážeme dorozumieť aj vyše 700 km smerom na sever od Bratislavy, 4000 km na východ, ale i 400 km na západ, už 10 km na juh žijú ľudia, ktorých reč je nám vzdialená. Za to ale, ak budeme pokračovať ďalej a prejdeme ani nie 300 km, do štátu, ktorý jeho obyvatelia volajú Slovenia, pokojne sa dorozumieme s tamojším obyvateľstvom opäť našou rečou. Ba dokonca nadobudneme dojem, akoby sme boli doma, keď muži volajú ženy Slovenkami, deti chodia do slovenskej školy a hovoria slovenskou rečou. Všetky doterajšie skutočnosti nasvedčujú tomu, že tzv. maďarská kultúra je cudzorodým prvkom v Európe a teda dekultivuje prostredie, ktoré prirodzene patrilo slovanským národom.

Úmyselne hovoríme o kultúrnom prvku, pretože z etnického hľadiska je nemysliteľné, aby hoci len v jednom človeku hlásiacemu sa k maďarskej národnosti, sa zachoval pôvodný genofond jeho ázijských predkov čo i len v relatívnej rovine. O to viac, keď vtedajšie divoké hordy pozostávali z bojovníkov mužského pohlavia a ich ušľachtilí potomkovia sa rodili ženskému pohlaviu slovenského pôvodu. Pri zvážení skutočnosti, že tu prebiehala vyše tisícročná reprodukcia tzv. Maďarov obklopených slovanskými národmi, neostáva nič iné, iba pochybovať o zachovaní ich pôvodného ázijského genofondu. Skôr raritou, ba priam exoticky zaujímavý, je ojedinelý výskyt indivíduí s mongoloidnými prvkami, či už v štruktúre lebky, postavy alebo chovania.

Teda ak zvážime, že „maďarstvo“ v Európe možno ponímať iba v kultúrnej rovine, je nutné hľadať príčiny priam zaťatého hlásenia sa niektorých skupín slovenského genofondu k „maďarstvu“. Ako najprijateľnejšie vysvetlenie sa javí hrdosť na tradíciu, predovšetkým na tradíciu vládnutia. Keďže historické skutočnosti o Staroslovenskej ríši sú dodnes systematicky už po dlhé obdobia a predovšetkým posledné dve storočia deformované, mnohým príslušníkom slovenského etnika s vyšším akcentom záujmu o svojich predkov, sa ponúka ako zaručené východisko v svätoštefanskom odkaze tzv. Arpádovskej dynastie. A práve tu sa raz budú musieť pozrieť pravde do očí aj tí, ktorí sa tak hrdo hlásia k „maďarstvu“.

Už hlásenie sa k svätoštefanskému rodovému odkazu je nemožné, pretože bol prvým i posledným kráľom svojho rodu. A preto aj na základe tejto skutočnosti je nutné ďalej hľadať korene prvého uhorského vládnuceho rodu. Teda prečo práve Arpádovci? Prečo nie Gejzovci, podľa tzv. zjednotiteľa, alebo jeho predkov Takšoňa, či Zlatoňa, ale pokiaľ pri hľadaní máme najstaršiu dôveryhodnú informáciu, je nutné odvíjať dej od nej. Prečo teda nie Almošovci? Almoš, toto meno, alebo azda prezývka veľkého prosebníka – Almoš - Almužník, nie je obľúbené u historikov protomaďarstva. Prečo asi?! Bol to práve on, kto viedol zoskupenie pokrvne nepríbuzných kmeňov do lúpežného rabovania miest Slovenov v Bulharsku. Keď blahej pamäti cár Vladimír I. vyplienil stanové tábory a osady chatrčí v takzvanom „Etelkoze“, ostali iba azylanti mužského pohlavia. Bezprizorne sa túlali Balkánom prosiac o miesto, kde by si mohli rozložiť svoje stany, nájsť si pastviny a pre zachovanie svojho rodu prosili i o povolenie nájsť si medzi Slovenmi i ženy. Stali sa teda tieto štyri maďarské, dva turecké (onogurské) a jeden kabarský kmeň (židovského vierovyznania) vazalmi Svätopluka II. vazala kráľa Mojmíra II., teda vazalmi vazala. Toť slávne zaujatie vlasti, ktoré dodnes časť Slovenov v davovej psychóze „maďarského národného povedomia“ oslavuje.

Verní svojej zradnej povahe, spojili sa dnes už vyhynuté staromaďarské kmene s Mojmírom II. proti Svätoplukovi II. Keď Svätopluk II. s pomocou Frankov ušiel do Východnej marky, maďarskí kmeňoví vodcovia s pomocou časti mojmírovskej šľachty, ako o tom svedčí Uhorsko-poľská kronika, následne zvrhli Mojmíra II. Samozrejme potrebovali voči slovenskej šľachte odôvodniť svoju legitimitu, a preto vzápätí Arpád oženil svojho syna Zlatoňa (Zaltus) s dcérou kráľa Mojmíra II.

A práve týmto poznaním je potrebné začať napravovať mýtus o uhorských kráľoch a celom svätoštefanskom odkaze. Aký odkaz vlastne zanecháva takzvaná svätoštefanská koruna? Nie je to vlastne iba nasledovanie odkazu Rastislava a Svätopluka? Veď samotný dvojkríž, korunujúci svätoštefanskú korunu, nám až príliš nápadne pripomína jej byzantský pôvod. Sv. Cyril a Metod medzi darmi Michala III. priniesli kráľovi Rastislavovi i jeho korunu z Carihradu. Za prvých uhorských kráľov, rovnako ako u príslušníkov staroslovenského obradu spriaznených s Byzanciou, sa tento obrad nápadne opakuje. Takzvaná svätoštefanská koruna sa vracia do panovníckeho sídla na to isté územie, a vychádzajúc zo skutočnosti, že nasledovníci uhorského trónu sú potomkami dcéry kráľa Mojmíra II. a kniežaťa Zlatoňa, i tomu istému slovenskému rodu.

Svätoštefanská koruna sa teda vrátila Mojmírovskému rodu, aby venčila hlavy pomazaných kráľov slovenského Uhorska. Pod svätoštefanským plášťom, zdobeným hlaholikou, nastala za Štefana Svätého obnova Slovenskej ríše. Ale aj ďalší svätoštefanský odkaz nám zanechali dejiny. Je tu ešte Ponaučenie Emeritovi (Emerichovi, Imrichovi), ktoré vraj napísal Štefan Svätý svojmu synovi. Kráľ Štefan Svätý, ktorý sa pri Hrone (pri Svätom Beňadiku, v takzvanej Slovenskej bráne?) opásal mečom proti maďarským pohanom župana Kopáňa a vyvoliac si za svojich družiníkov slovenské kniežatá Hunta a Poznaňa vyvrátil ohňom a mečom pohanských „staromaďarov“, v tomto odkaze svojmu synovi varuje ho pred vytvorením štátu jedného jazyka a mravu. Je to odkaz na viacnárodný, multikultúrny štát, ako sa nás dnes snažia presvedčiť niektorí pomýlení Sloveni?! Nie je väčšmi pravdepodobné, že kráľ Štefan odkazoval svojmu synovi priateľstvo k hosťujúcim obchodníkom z Nemecka, Talianska či Byzancie, a kládol mu tak na srdce, aby sa poučil aj o spôsobe života a vládnutia iných národov.

Uvážme, ako sa vyvíjala situácia v Uhorsku? Vychádzajúc z mena, ktoré dal Sv. Štefan svojmu synovi – Emeritus – čestný, v zmysle „e-meritus“ teda v protiklade ku skutočnému výkonu kráľovskej hodnosti, nemožno skôr a presnejšie usudzovať na to, že svätý kráľ Štefan v zmysle staroslovenského práva uvažoval o avunkulátnom nástupníctve, teda o takom spôsobe nastupovania na trón, pri ktorom je priamo vylúčený syn vladára, a nastupuje jeho synovec po praslici, teda syn kráľovej sestry, pri ktorom je podľa rímskeho i kanonického práva istá pokrvná príbuznosť? Veď „Matka je vždy istá – otec je vždy neistý“ učia sa dodnes na rímskom práve slovenskí študenti. Presne to sa stalo skutkom! Po smrti Štefana Svätého na trón z jeho vôle nastupuje syn jeho sestry. Kráľ Peter Orseolo, syn sestry Štefana I. Svätého a Ota Orseola, benátskeho dóžu, sa stáva kráľom slovenského Uhorska. Keď kráľ Peter Orseolo, podliehajúci talianskemu a nemeckému vplyvu, ušiel pred povstaním, ktoré vynieslo na vlne nespokojnosti s cudzincami k moci kabarského náčelníka Samuela Abu, nemecký kráľ Henrich III. sa spolu s českým kniežaťom Bretislavom pokúsil opäť dosadiť Petra Orseola. V tej dobe sa sformoval ďalší princíp uhorskej ústavy. Keď nemecko-české vojsko prekročilo hranice Uhorska, slovenská šľachta sa postavila proti návratu Petra Orseola, a vyžiadala si iného synovca Štefana Svätého, Domoslava svätej povesti, ktorý sa stal Nitrianskym údelným kniežaťom, opäť v kontinuite so staroslovenským právom.

Prečo sme zašli až do takej ďalekej histórie? Každý, kto chce vedieť, kam má kráčať, musí urobiť všetko preto, aby sa čo najviac dozvedel odkiaľ prichádza. A to je aj jeden z dôvodov prečo sme my, národno-kresťanskí realisti nastúpili na túto cestu. Azda je pre našich súčasníkov v národe, ovplyvnených nesprávnymi výkladmi historikov, ktorí nedôsledne a bez zmyslu pre súvislosti pristupovali i pristupujú k našim dejinám, udivujúca. Možno je ešte dnes ťažké osvojiť si výsledky tohto nášho bádania, my však budeme húževnato a neúnavne hľadať nové fakty a súvislosti slovenskej histórie, ktoré sú presvedčivými argumentmi toho, že náš národ má plné právo dožadovať sa splnenia svojich, krvou našich pomazaných kráľov a ich bojovníkov posvätených nárokov na celé pôvodné územie Slovenov. Na to treba mať stále na zreteli posolstvo diela kráľa Rastislava, že národy a štáty nemajú priateľov, ale iba záujmy.

 

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images