Národ.sk Dejiny Slovenov Rozhovor s M.Kočišom
Rozhovor s M.Kočišom PDF Tlačiť E-mail
Dejiny Slovenov
Napísal Ján Hodúr   
06.02.2010 10:33

Pán Martin Kočiš je synom Dr. Aladára Kočiša, ktorý bol činiteľom 1. SR. Dr. Aladár Kočiš sa stal členom HSĽS v roku 1930. V rokoch 1939 – 1942 pôsobil vo funkcii šéfredaktora denníka Slovák. V rokoch 1941 – 1945 bol poslancom Slovenského snemu, v rokoch 1942 – 1944 bol generálnym tajomníkom HSĽS a zároveň predsedom Slovenskej pracujúcej pospolitosti. Od roku 1940 bol predsedom Zväzu novinárov na Slovensku a od roku 1944 bol predsedom Tlačovej komory. Napokon v rokoch 1944 – 45 bol ministrom školstva a národnej osvety. V sobotu 23. 1. 2010 som mal tú česť stretnúť sa s jeho synom Martinom Kočišom a porozprávať sa o jeho otcovi.

„Pán Kočiš, ako si spomínate na svojho otca, aký to bol človek?“

Môj otec pochádzal z Trenčína a bol vychovaný v kresťanskom duchu. Bol to roduverný Slovák, ktorý sa usiloval o prebudenie národného povedomia u slovenskej mládeže. O jeho činnosti počas existencie 1. SR som sa od neho veľa nedozvedel, pretože sme boli neustále pozorovaní príslušníkmi ŠtB. Z úcty k jeho pamiatke som v roku 2002 vydal jeho publikáciu Tlač HSĽS do roku 1938. V tejto knihe sa nachádzajú informácie o ľudáckej tlači, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri formovaní slovenskej štátnosti.

„Spomenuli ste, že váš otec sa usiloval o národné povznesenie slovenskej mládeže. Do akej miery sa mu podarilo zrealizovať tento zámer?“

Keďže môj otec mi o svojej činnosti počas 1. SR veľa nepovedal, musel som zbierať informácie z druhej ruky. Viem, že podporoval slovenských študentov, ktorí študovali v Bratislave a vo Viedni. Ako minister školstva a národnej osvety (od 5. 9. 1944 do zániku 1. SR, pozn. autora) sa usiloval zachovať slovenské školstvo v kresťansko – národnom duchu. Keďže však slovenské školstvo bolo počas existencie 1. ČSR pod vplyvom cudzích ideológií (liberalizmu, husitizmu, čechoslovakizmu, pozn. autora) bolo veľmi ťažké prevychovať slovenskú mládež za tak krátky čas. Navyše väčšina profesorov na vysokých školách bola aj počas existencie 1. SR pod vplyvom týchto ideológií, čo sa zákonite muselo prejaviť aj na kvalite výučby. Aj napriek tomu si myslím, že zanechal po sebe kus poctivej práce, za ktorú sa nemusel hanbiť.

„Váš otec emigroval na konci vojny spolu s ďalšími členmi slovenskej vlády do rakúskeho Kremsmünsteru, kde 8. mája 1945 podpísal spolu so Štefanom Tisom, M. Pružinským a G. Medrickým kapituláciu slovenskej vlády do rúk americkej armády. Tento dokument sa dnes považuje za oficiálny zánik 1. SR, hoci ho neschválil ani Snem, ani prezident Tiso. Čo si myslíte o tomto dokumente?“

Ťažko mi je vyjadriť sa k tejto otázke, ktorá by skôr patrila právnikom. Ale myslím si, že je tiež otázne, či mal Beneš, ktorý v októbri 1938 abdikoval zo svojej funkcie prezidenta 1. ČSR, právo vystupovať v exile ako prezident nejestvujúcej ČSR.

„Aký je váš osobný názor na túto osobnosť našich dejín, ktorá tak veľmi negatívne ovplyvnila osudy slovenského národa po skončení 2. svetovej vojny?“

Myslím si, že to bolo hlavne Benešovou zásluhou, že bol popravený prezident Tiso a že boli odsúdení aj ďalší predstavitelia 1. SR, ktorí boli vydaní Američanom do rúk československých orgánov. On sa usiloval zhanobiť pamiatku jestvovania 1. SR a všetko, čo s ňou súviselo hanil a očierňoval nielen doma, ale aj v zahraničí.

„Aké boli osudy vašej rodiny po skončení vojny?“

Ako som už povedal, naša rodina musela utiecť na sklonku vojny pred Benešovou nenávisťou do rakúskeho Kremsmünsteru. Potom nás Američania deportovali do koncentračného tábora v nemeckom Mauthausene, odkiaľ sme sa museli vrátiť domov. Otec bol po vojne odsúdený tzv. Národným súdom za spoluprácu s Nemcami a účasť na rozbití republiky. Ja s mamou a s bratom sme museli odísť do Bystrice, keďže náš dom v Bratislave komunisti skonfiškovali. Mama si našla prácu ako šička, ale kvôli tomu, že môj otec sa angažoval za 1. SR sa nikto z mojej rodiny nemohol uplatniť. Otec po prepustení z väzenia v roku 1952 pracoval ako skladník v Doprastave v Bystrici a neskôr v Bratislave. Odišiel do dôchodku v roku 1982. Ja som po skončení strednej školy musel narukovať do Košíc, kde som pracoval vo VSŽ. Medzitým som bol na vojne a v Ostrave.

Ako vidíme, osud Martina Kočiša nebol k nemu príliš milosrdný. Už ako malé dieťa bol odlúčený od otca a neskôr ho dokonca vyhodili zo strednej školy iba preto, lebo bol synom bývalého ministra školstva za 1. SR. Avšak aj napriek tomu si zachoval lásku k slovenskému národu, ktorú zdedil po svojom otcovi. Kiežby si aj mladá generácia viac vážila takýchto ľudí, ktorí si veľa vytrpeli za minulého režimu iba preto, že sa hrdo hlásili k svojmu národu.

 

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images