Národ.sk Dobré slovo Ponovembrovej generácii
Ponovembrovej generácii PDF Tlačiť E-mail
Dobré slovo
Napísal Slavomír Hromada   
06.01.2010 20:24

Kedy vlastne dochádza k strate nevinnosti a ideálov detstva, mladosti a ich transformácii do šedej skutočnosti? Šedej skutočnosti preto, že väčšina mladých ľudí je ochotná zájsť vo svojich predstavách a domnienke o možnosti zmeny spoločnosti k lepšiemu, neraz ku krajným názorom či riešeniam. Avšak, po istom čase, väčšinou po dovŕšení istého veku, tieto svoje ideály opúšťa, ba priam zavrhne. Dôvody sú rozličné. Či už frustrácia, nedostatok pochopenia okolia, alebo vytriezvenie z utopických snov, alebo len zrazenie opätkov a zaradenie sa do masy poslušných pracujúcich na systém. Malej časti mladých ľudí tieto ideály ostávajú po celý život, aby sa tak stali čudákmi svojej doby, ostatnými považovanými za bláznov, neraz s nálepkou asociálov a najnovšie extrémistov.

Tá časť mladých ľudí, ktorá nemá pevne zakotvené ideály, podlieha vplyvu komercie a vyberá si za vzory neraz patologické chovanie, spôsoby a zavrhnutia hodné príklady. Ruka v ruke v tom ide potom kriminalita, promiskuita, individualizmus, ba priam sebeckosť prameniaca z už aj tak dosť okresaných sociálnych vzťahov, obmedzených na jalové reči a drahý, a tak prepotrebný čas márniace nekonečné hodiny vysedávania pri internetových anonymných chatoch, fľaškách v krčme, či stupídnych mládežníckych subkultúrach, importovaných z najhorších farebných giet, ktorých jediným prínosom je zápis v Guinesovej knihe rekordov v počte vyslovených vulgarizmov a primitivizmov za minútu, či vandalizmu páchanému na verejne prospešnom majetku formou tzv. umenia grafity, alebo poškodzovania vlastného zdravia cestou zneužívania drog.

To sú cesty, ktoré našu mlaď v dnešnom globalizujúcom a dynamicky rozvíjajúcom sa svete multikulturalizmu najviac zaujímajú. Že je to cesta na konci ktorej každého čaká vytúžená a samozrejme zaslúžená odmena, už akosi zabudli propagátori týchto myšlienok poznamenať. V dnešnej dobe nájsť mladého človeka neovplyvneného chorými vzormi tzv. postmodernej spoločnosti je priam raritné. Dnes začína absentovať u mladej generácie vrstva národne orientovaných ľudí. Naopak, chovanie, ktoré spočíva v popretí národnej identity a výchove k svetoobčianstvu, je všemožne podporované. Toť dedičstvo tzv. havlových detí. Ako kedysi chodili pionieri s červenými šatkami a modrými košeľami po gazdoch spievať častušky a lanáriť do družstiev, hoci títo mladí ľudia danému systému nerozumeli a nevedeli za čo agitujú, tak i dnes sa objavujú rôzne indivíduá s rozťahanými riflami, tetovaním, ako by v base strávili polovicu života a piercingami sťa kanibali z Papue-Novej Guinei, presviedčať nás o tom, že nenormálne je normálne a naopak.

Čo obe tieto naoko odlišné skupiny spája, je ich bezbrehý primitivizmus a neznalosť základných pojmov. Súdny človek musí skonštatovať, že si zásadne mýlia pojmy s dojmami. Vpred ich ženie len akési bližšie nešpecifikované presvedčenie, ale u vrcholných funkcionárov takýchto nátlakových združení aj kariéra a plné vačky od mecenášov. Pred 20 rokmi len málokto tušil, že naoko prijateľný, hoci ateistický a na zánik odsúdený socializmus padne a nahradí ho dravý kapitalizmus a bezbrehý chorý liberalizmus. Už nemusíme utekať na západ, kde vládol toľko nenávidený kapitalizmus vykorisťujúci robotnícku triedu vládnucu v Česko-Slovensku.

Len je zaujímavé, že toľko vykorisťovaní západní robotníci neutekali na druhú stranu železnej opony, kde vládol vysnený socializmus a spravodlivosť. Naopak, do ľudí utekajúcich z ČSSR bolo strieľané a mnohí útek neprežili. Dnes na západ utekajú ľudia, aby prežili. Slovensko sa vyľudňuje a v niektorých regiónoch ostáva už len elaborát veľmi pochybných sociálnych skupín. Dokonca aj emigranti z cigánskeho etnika, nad ktorými mnohí jasali, že konečne odtiahli na západ, sú práve tí najschopnejší z ich radov. Ostali tu tí najproblémovejší, s ktorými si nedokážu (a ani nechcú, lebo ich hlasy kupujú) vládni činitelia poradiť. Po roku 1989 kedy sa tzv. disidenti a komunisti zbratali, výmenou za beztrestnosť zločiny páchajúcich súdruhov, ktorí im na výmenu ponúkli spolupodieľnictvo na lúpeži storočia – privatizácii, sa začali nové, naoko slobodné časy. Doba sa avšak zostruje. Boj s triednym nepriateľom je opäť na programe dňa. Nie už vo forme justičných vrážd v réžii KSČ, ale vo forme mafií a záujmových skupín, ktoré na dosiahnutie cieľa používajú bábky, dosadené na jednotlivé funkcie v štátnej správe, operujúcich velikášskymi rečami a sľubmi. Tieto dve skupiny sa potrebujú. Jedni vedia šikovne točiť peniaze, tí druhí ohlupovať verejnosť. A tak sme svedkami stavu, kedy politických šašov na pobavenie ľudu dotujú v úzadí stojaci mecenáši, raz sa hrajúci na pravicových reformátorov, inokedy na sociálne cítiacich veľkopodnikateľov. V zásade sa ale nič nemení, smerovanie je stále rovnaké, nech je pri moci Dzurinda či Fico.

V tomto chaose a zmätku, v ktorom víťazí zlo a nespravodlivosť, vyrastá ponovembrová generácia. Nečudo, že potom ako vidia korupciu a klientelizmus na najvyšších miestach, sa správajú i oni rovnako. Pomíňajú ideály a ochota nezištne pomôcť, vytráca sa slušnosť, namiesto toho dnes má kariéru istú ten, kto má čo najširšie lakte, ide cez mŕtvoly, ten ktorý nemá kúska zľutovania, slušnosti, skúsenosti a lož je jeho pracovnou metódou. Ak sa dnes aj mladí „búria“ trebárs proti cigánskemu príživníctvu, nie je to preto, že by videli tú obrovskú nespravodlivosť a rasizmus z cigánskej strany trvajúci desaťročia, ale preto, že sa im vidí, že doplácaním na cigánov z ich strany sú ukrátení o peniaze, za ktoré by mohli stráviť čo i len o 5 minút viac v hypermarketoch či zábavných centrách. To sa samozrejme netýka národne orientovaných ľudí, ktorí sú označovaní ako „extrémisti“. Hoci pojem „extrémizmus“ nie je právne zadefinovaný a možno ho smelo priradiť do skupiny zákonov, ktoré hovorili o vnútornom a vonkajšom nepriateľovi socializmu. Teda, čo sa za tých 20 rokov zmenilo? A zmenilo sa vôbec niečo k lepšiemu? Lebo netreba byť hluchý a slepý. Onedlho budú na príťaž aj dôchodcovia, keď sa už bežne stretávame s názormi, že sú neproduktívni a berú len peniaze. Bolo by potrebné sa takto rozmýšľajúcich jedincov spýtať, z čoho by kradli, keby táto vrstva nehrdlačila za žobračenky v socialistickom zriadení a teraz ich dôchodkové žobračenky opäť kolú niekomu oči. Individualizmus a konzum sa stali hlavnými rysmi dnešných dní. Ale básnik Feldek nenapíše obdobu básne „boľševik sa zbratal s esesákom“, na dnešnú realitu, kedy sa boľševici zbratali s veľkokapitalistami. Pretože tí, čo riadili prevrat v roku 1989 majú presne to, čo chceli. Otázne je, či si to takto predstavoval aj náš národ a či v tomto duchu chce žiť aj ponovembrová generácia.

 

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images