Národ.sk Dobré slovo Médiá a výchova mládeže
Médiá a výchova mládeže PDF Tlačiť E-mail
Dobré slovo
Napísal Slavomír Hromada   
16.12.2010 17:52

Výchovu vo všeobecnosti chápeme ako špecifickú ľudskú činnosť, ktorá je zameraná na telesný a duševný vývoj človeka, vrátane osvojenia nevyhnutných vedomostí a zručností, tvorby názorov na svet a dodržiavania platných sociálnych a právnych noriem.

Výchovou sa taktiež rozumie činnosť, vďaka ktorej sa ľudia snažia zdokonaliť štruktúru psychických dispozícií iných ľudí, upeviť jej hodnotové komponenty, alebo zabrániť vzniku nežiadúcich dispozícií. V dnešnej spoločnosti média zastávajú významnú úlohu a nie nadarmo sa o nich hovorí ako o jednej z mocností.

Zvláštnosťou médií ako celku je tá skutočnosť, že spoločnosť ich v drvivej väčšine prijala ako mienkotvorné a teda de facto aj ako neomylné, ba dokonca ako neobmedzene hlásajúce pravdu bezosporu a bezpochýb. Slobodné médiá sa v SR konštituovali po prvý raz v novodobých dejinách po roku 1989. Žiaľ brak, ktorý ich ovládol, bol oveľa horší, než ten totalitný - tzv. socialistický. Do postsocialistických krajín sa masovo začala hrnúť braková kultúra západu, ktorá už nemohla vzhľadom k svojej dekadencii osloviť vo vyspelých demokraciách na západe takmer nikoho, ale v prípade postsocialistických krajín po uvolnení bola akousi šokovou terapiou a priam žiadaným artiklom na trhu. Na trh sa dostali dovtedy nevídané veci - počnúc akčnými bezduchými, ba až hyperprimitívnymi filmami, až po „kanadské žartíky“ zosobnené v šikane a výrobkoch typu umelých zvratkov. Táto „zmena“ sa najviac dotkla novodobej generácie, ktorá nebola pripravená na zmenu, rovnako tak ako tí, ktorí jej zmenu prichystali. Zo dňa na deň, z večera na ráno sa konštituovali nové vzťahy. To pochopiteľne muselo zo sebou priniesť novú vlnu, ak nie rovno „tsunami“ nových sociálnych problémov, dovtedy nepoznaných, ba čo viac i nové otázky, ale bez odpovedí na ne, bez primeranej pripravenosti na ich zvládnutie.

Médiá, ako definícia hovorí - siedma veľmoc, majú taktiež zásluhu na devastácii spoločnosti, hoci si to sami odmietajú pripustiť a to s rozličnými odôvodneniami. Médiá nás obklopujú denno-denne a pod tlakom ich informácií sa voľky-nevoľky i mení život nás všetkých obývajúcich túto planétu takmer bez rozdielu. Ale nemožno sa na túto tému vyjadrovať všeobecne, keďže jestvujú rovní a rovnejší. Ak si vezmeme typické slovenské médiá a nebudeme hodnotiť médiá v globálnych súvislostiach - dospejeme k záveru, že najsilnejšími médiami v našej spoločnosti sú bezosporu televízia, rozhlas a denná tlač, zatiaľ v menšej miere globálna sieť internetu, hoci neustále pribúda jej používateľov a vyznavačov, napriek tomu sa zatiaľ slovenský spotrebiteľ javí ako konzervatívny, využívajúci overené prostriedky.

Médiá vo svojej podstate, hoci v akejkoľvek forme sa vyskytujú, predsa len sú závislé od istých zdrojov a tým pádom nemôžu o sebe vyhlasovať, že sú nezávislé. Aj keby neboli média dotované z vreciek svojich mecenášov, aj tak je tu odôvodnené riziko ich prepojenia medzi tými, ktorí v nich inzerujú a tým im fakticky umožňujú pokojné prežitie. Dnešné médiá žiaľ väčšinou pôsobia v komerčnej rovine čo je naostatok len na škodu - a totiž, ako máme možnosť posledné mesiace vidieť na titulných stránkach - médiá skôr zaujímajú delikty a delikventi najhrubšieho zrna, alebo momentálne akési tzv. reality show, ako ľudstvu prospešné skutočné osobnosti a nové poznatky, namiesto bezbrehých obmedzencov a nevzdelancov, ktorí sa žiaľ dnešnej mládeži dávajú div že nie za vzor, hoci programy nemajú ďaleko od trestnoprávnej zodpovednosti. Nemožno sa potom čudovať, že dieťa pod vplyvom liberálnej výchovy utvára také negatívne javy a povahové vlastnosti ako egoizmus, namyslenosť, pocit nadradenosti, neschopnosť prispôsobiť sa, problém rešpektovať iných a podobne. Dôsledok takýchto reakcií môže byť rôzny - od izolácie počnúc, cez odmietanie vrstovníkmi, až po stratu kamarátskych kontaktov. V prípade médií ide aj o funkciu vyzdvihovania úspešných jedincov s dokonalým výzorom a inteligenciou, čo u mnohých jedincov s takými či onakými nedostatkami priam vyvoláva pocity menejcennosti. Byť dnes podobný idolu, hoc i so zatratenia hodnými prejavmi, je lepšie v ponímaní dnešnej mládeže, ako byť morálne bezúhonný - to je pomaly hanbou.

Akú zásluhu však na tom majú médiá? Dostatočne veľkú. Súdny človek, ktorý s nadhľadom pozoruje dnešné médiá, musí prísť zákonite k záveru, že preferujú negatívne informácie naproti pozitívnym. Snaha dosiahnuť čo najväčšiu senzáciu - a v tomto prípade ide o najväčšiu sledovanosť, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí na reklame a z toho vyplývajúceho zárobku - tieto informácie a spôsob ich získania často hraničí s hyenizmom. Odzrkadľuje sa to na takých konzervatívnych hodnotách, akými sú napríklad slávenie vianočných sviatkov, ktoré sú definované ako sviatky pokoja a mieru, no nezriedka sa pod vianočným stromčekom zjavia natoľko úchylne darčeky typu atráp strelných zbraní, či iných vražedných pomôcok vyžiadaných od samotných ratolestí. Dá sa azda i v tomto chápať demokratický výchovný prístup zo strany rodičov? Uvedomujú si vôbec, že takýmito „klenotmi“ detskú dušu nevedomky posielajú v ústrety agresii a nepredvídateľnému neskoršiemu konaniu? Snáď školy v USA sú nám dostatočne odstrašujúcim príkladom v tom, ako niektorí jedinci ktorí dokážu bez zmyslu vyvraždiť svojich spolužiakov a pedagógov. Slovensko šokoval nie tak dávno prípad niekoľkých chlapcov vo veku 12 – 13 rokov, ktorí sa chystali zavraždiť svoju učiteľku. Len tak -zo zábavy. Už Frankl vo svojich opisoch po prežití rôznych koncentračných táborov hovoril o otupenosti, či už svojej vlastnej, alebo svojich spoluväzňov, čím viac dochádzalo k väčšej tyranii a úmrtiam, tým viac bezohľadnejší, otupenejší a apatickejší - citovo odosobnení - väzni boli.

Média v súčasnosti akoby sa priam snažili vychovávať nielen mladých ľudí - ale najmä tých, kvôli ľahkej ovplyvniteľnosti v zmysle citovej bezzubosti, ale i ľudí akejkoľvek vekovej štruktúry. Samozrejme, dôraz výchovy sa kladie najmä na deti a mládež, ktorá je formovateľná a tým aj dostupná zmenám. Nemožno si teda predstavovať, že bezbrehý liberalizmus povedie snahy o socializáciu čo i len trocha „pomýlenej“ mládeže k úspechu. Deti a mládež, hoci treba rešpektovať ich špecifiká, sú predsa len v zajatí všemocných médii bezbranným sústom. Vďaka, alebo práve žiaľ tomu, že deti a mládež viac v dnešnej uponáhľanej dobe vychovávajú média ako rodičia, má najmä za následok pokrivenie názorovej stability a náhľadu na svet zo strany mladého človeka z veľkej časti pod vplyvom médii. Samozrejme, že média nešíria len negativizmy, bulvárne informácie, sexuálne zvrhlosti a mnohé ďalšie negatívne javy, no v poslednom čase sa zdá akoby úplne rezignovali na svoju výchovnú funkciu, čím by boli pre spoločnosť najviac prospešné. Ak by sme mali zaradiť z pomedzi výchovných štýlov - média z pomedzi autoritatívného, nekompromisného, perfekcionalizmu, kveraluntského výchovného štýlu, brutálneho, sebaprojektívného, protektívného, demokratického, partnerského a napokon liberálného výchovného štýlu, preferujú najmä ten posledný menovaný.

Média majú nesmierny vplyv na formovanie osudov miliónov ľudí, pričom nie je vylúčené, a prax to nepriamo potvrdzuje, že časté, ba až neprestajné nekritické prijímanie informácií zo strany médií, môže mať za následok efekt doslova „vymývania mozgov.“ Celkovo možno skonštatovať, že postavenie médií v procese výchovy je pomerne negatívne, ak samozrejme nechceme hodnotiť aj tú stránku veci, a totiž existenciu napríklad časopisov pre najmenších, ktoré sú ako pedagogická pomôcka v rámci výchovy potrebné a vítané. Časopisy pre mládež (cieľová skupina je pritom už od 10 - 11 rokov) sú však už plné „idolov“, propagovania mnohokrát zavrhnutia hodných subkultúr a taktiež sexu, hoci sa tvári ako poradenský – čo zas nie je až takým problémom, keďže dospievajúci majú problém obrátiť sa so svojím problémom na blízkych a radšej sa obrátia anonymne na odborníka. Potiaľ by to bolo všetko v poriadku, chybou ale je, ak dotyčný odborník bez problémov propaguje promiskuitu, či iné nevhodné správanie, čo môže narušiť a ohroziť mravný vývoj mládeže. Rodičia by preto mali dbať na to, s akými tlačovinami ich dieťa prichádza do styku, najmä, ak nedovŕšilo ešte ani 13 rokov. Pre dnešnú uponáhľanú dobu je taktiež charakteristické rýchlejšie dospievanie mládeže, žiaľ väčšinou len fyzicky, a preto aj došlo k zníženiu hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Totiž, neraz sa stáva, že deti pod 15 rokov sú páchateľmi už obzvlášť závažných trestných činov.

Kompetentní by si ale mali položiť otázku, prečo je tomu tak. Dieťa, odchované na počítačových hrách, kde sa skóre zvyšuje priamo úmerne počtu zabitých nepriateľov, či na akčných filmoch, kde hlavný hrdina počas 90 minút jeho trvania pozabíja desiatky ľudí, majú tiež podiel na zvýšenej agresivite týchto jedincov. V konečnom dôsledku, ako to už neraz konštatovala aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, dochádza pravidelne k porušeniam zákona vysielaním programov, kde sa neraz propagujú drogy, záhaľčivý spôsob života, ponižovanie ľudskej dôstojnosti, či pornografia – rozdané niekoľkomiliónové pokuty televíziám sú ale pri ziskoch z reklám len smiešnymi odrobinkami a trápnym pokusom zamedziť vysielaniu podobných excesov. Nik totiž nevyčísli škody, ktoré sú napáchané na detských dušiach, keď im je ponúknutý takýto brak. Médiá teda vo výchove zohrávajú určitú úlohu, nie nepodstatnú, a možno skonštatovať, že životný štýl propagovaný najmä televíziou či niektorými časopismi je priam zvrátený. Informačná diaľnica Internet, je zas špecifickým médiom, keďže sa na ňom a v ňom dá nájsť skutočne všetko, od dobrého po zlé. Rizikom ale je, ak dieťa či mládež, ktorým je internet dostupný, využívajú skôr jeho temnejšie stránky, ako napr. stránky propagujúce rôzne sekty a hnutia, či pornografické stránky. Médiá v procese výchovy by mohli byť teda viac nápomocné, nevychovávať z mladých narkomanov a promiskuitných jedincov, ale v primeranom rozsahu ich radšej vzdelávať a viesť k usporiadanému životnému štýlu. Zábava sa dá robiť aj inak ako haldami mŕtvol v „úžasných“ filmoch, či humorom pripomínajúcim septikovú kultúru...

 

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images