Národ.sk
Petícia za vystúpenie Slovenska z NATO a EU PDF Tlačiť E-mail
Články - Komentáre
Napísal Admin   
04.10.2014 19:17
Sloveni, Slovenky!

Podporme svojimi podpismi vystúpenie Slovenska z NATO a EU.

Petíciu podpíšte po otvorení vlákna:

Petícia
 
Petícia proti základni NATO PDF Tlačiť E-mail
Články - Komentáre
Napísal Admin   
08.09.2014 19:31
Sloveni, Slovenky!

Podporme svojimi podpismi svoj postoj proti vybudovaniu vojenskej základne NATO na Slovensku.

Petíciu podpíšte po otvorení vlákna:

Petícia
 
Slovenská televízia nám ponúkla dva skvosty PDF Tlačiť E-mail
Články - Komentáre
Napísal Miroslav Šuňal   
04.09.2014 18:39
V kontexte odvysielaného dokumentu dňa 2. septembra 2014 vo verejnoprávnej Slovenskej televízii Povstanie Slovensko 1939-1945 od režiséra Vladimíra Štrica a následnej diskusie Večera s Havranom, ktoré už pred odvysielaním vyvolali mnohé vášnivé osobné, ale aj virtuálne diskusie prívržencov, ako aj odporcov takzvaného Snp, si dovolím reagovať na niektoré momenty oboch relácií.

Pán režisér Vladimír Štric sa nebojácnym spôsobom pustil do projektu, o ktorom sme si mnohí po páde totalitného režimu v roku 1989 mysleli, že získanou slobodou prejavu sa dozvieme objektívnu pravdu okrem iného aj o samotnom povstaní v roku 1944. Píše sa rok 2014 a až dnes, takmer štvrťstoročie po páde totalitného režimu a 70 rokov od vypuknutia takzvaného Snp, sa dostal na svetlo sveta dokument, ktorý nezaujato, v priamom prenose, ukázal objektívnym spôsobom rôzne postoje k takzvanému Snp, k vzniku prvej Československej republiky, ale aj vzniku prvej Slovenskej republiky.

Čo sa týka vzniku prvej Československej republiky v októbri 1918, režisér presne vystihol pozitívnu náladu zo vzniku spoločného štátu na Slovensku. Áno, bola to jedinečná možnosť začať budovať to, čo slovenskému národu nebolo v Uhorsku stáročia v plnej miere umožnené. Avšak už čoskoro po vzniku Československej republiky prichádza na Slovensku a v slovenských politických kruhoch vytriezvenie z ošiaľu zo spoločného štátu Čechov a Slovákov. Politické a spoločenské dohody spísané v Clevelandskej, a hlavne Pittsburskej dohode neboli napĺňané, ale boli systematicky českou politickou garnitúrou na čele s prezidentom T.G. Masarykom a neskôr E. Benešom potláčané. Slovenský národ sa jednoducho nestotožnil s ideou jednotného československého národa. Logicky nasledovali politické snahy o autonómiu Slovenska, ktoré vyústili v Žilinskej dohode a dňa 6. októbra 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska. Takže až po Mníchovskej dohode, či ako to mnohí nazývajú Mníchovskom diktáte, ktoré okrem A. Hitlera podpísali aj predstavitelia dnes tak ospevovaných demokratických štátov Veľkej Británie, Francúzska a Talianska! To znamená, že autonómia Slovenska vznikla až po faktickom súhlase na rozbitie Československej republiky zo strany európskych mocností. Aj o tomto momente by mohla začať odborná vedecká diskusia, kto bol vlastne spoluzodpovedný za rozpútanie vojnového šialenstva v roku 1939.

Každý, kto uvedený dokument zhliadol a dodnes nepoznal historické fakty a riadi sa heslom Lepšie raz vidieť ako sto krát počuť, musel zostať prekvapene sedieť na pohovke, pretože na vlastné oči videl radosť slovenského národa zo vzniku Slovenského štátu, na vlastné uši počul živé slová Andreja Hlinku, Jozefa Tisu, Vojtecha Tuku. Na vlastné oči videl, ako po Viedenskej arbitráži z 2. novembra 1938 vítali obyvatelia v Košiciach maďarského regenta M. Horthyho na koni ako osloboditeľa. Na vlastné oči videl, ako maďarské vojsko napadlo deň po vyhlásení samostatného Slovenského štátu východné Slovensko. Na vlastné oči videl, ako Poľsko chamtivo obsadilo a ukradlo Slovenskej republike hornú Oravu a časť Vysokých Tatier. Videl však aj historický okamih voľby prvého slovenského Prezidenta. Z toho čo videl, si každý súdny, spravodlivý a inteligentný človek urobí vlastný záver. Zistil, že nie všetko čo mu bolo dodnes podsúvané je založené na objektivite.

Ostatná časť tohto fantastického dokumentu sa venuje takzvanému Snp. Popisujú sa jednotlivé pasáže povstania, formy bojov, ideologické zameranie, ako aj odhodlanie a presvedčenie jednotlivých aktérov. Čo sa však v tejto časti nezdôraznilo, bolo financovanie povstania prostredníctvom Imricha Karvaša, prvého guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý de facto ukradol zo štátnej pokladnice milióny slovenských korún a previedol ich do Banskej Bystrice, kde zabezpečoval povstanie po stránke finančnej a hospodárskej. Bol za to tento zlodej a zradca súdený? Nie. Dnes dokonca nesie v Bratislave ulica pri NBS jeho meno. To mnohé napovie aj neznalému veci. Dezercia generálov slovenskej armády je samostatná kapitola. Pri jednom momente z dokumentu by som sa však pristavil. Boli to zábery, natočené niekedy v súčasnosti a premiešavané s dobovými zábermi, ako sa akási partizánska skupina presúva lesným porastom brodiac sa snehom. Snehom! V strede leta v horách sneh! Pritom takzvané Snp netrvalo ani dva mesiace, čiže skončilo niekedy v období babieho leta. Takže tieto zábery mi neboli celkom zrozumiteľné. Celkovo je však prínos tohto dokumentu sviežim vánkom v jednofarebnom opare, ktorý opisuje udalosti takzvaného Snp iba podľa vopred nalinkovaného grafikonu.

Vo vojne sa páchajú zverstvá. Vojna je svinstvo. Vieme všetci o zverstvách, ktoré páchali príslušníci Wehrmachtu, vieme všetci o zverstvách, ktoré páchala Červená armáda, vieme všetci o zverstvách, ktoré páchali ukrajinskí Banderovci. Dokedy si však budeme zastierať oči pred zverstvami, ktoré páchali ozbrojené hordy partizánov počas takzvaného Snp?

Po uvedenom dokumente nasledovala diskusia nakrútená už v apríli 2014. Zrejme rôzne tlaky nedovolili túto odvysielať už skôr, ale, podarilo sa. Hosťami redaktora Michala Havrana boli riaditeľ múzea Snp v B. Bystrici Stanislav Mičev, riaditeľ múzea Varšavského povstania Paviel Ukielski a slovenský historik Martin Lacko. Už úvod diskusie napovedal a naznačil, aké bude rozloženie síl a názorov v štúdiu. Prvé však čo ma však najviac zarazilo bola otázka redaktora M. Havrana poľskému hosťovi, či nám už Poliaci odpustili za prepadnutie. Zostal som neveriaco sedieť, či som dobre počul. Avšak dobre som počul. P. Ukielski zahlásil niečo v zmysle, že „už aj slovenskí politiky sa nám omlúvali, ospravedlňovali“, že už to tak nebolí. Čo má Poliakov bolieť? Pomyselnú čerešničku tomu pridal redaktor M. Havran, ktorý prosil P. Ukielskeho za odpustenie. „Prijmite ospravedlnenie za nás, lebo ospravedlnení nie je nikdy dosť, že sme prepadli Poľsko, rovnako za diváčky a divákov slovenskej televízie“. Tu sa v plnej nahote ukázala historická nevedomosť, či už zámerná alebo nie, redaktora M. Havrana. Viedenská arbitráž z novembra 1938 vo veľkom odkrojila z územia Slovenska v prospech Maďarov. Ale aj Poliaci sa priživili na neprávosti voči vtedy Slovensku – prvý krát v roku 1920, pripojením 27 oravských a spišských obcí. Nestačilo im to a o 18 rokov vtedy autonómnemu Slovensku pažravo zabrali územie Kysúc, hornej Oravy a časť Vysokých Tatier. Logicky vyvstávajú otázky kto komu bral? Kto škodil a kto bol poškodený? Kto koho prepadol? Takže keď slovenská armáda, zámerne nenapíšem prepadla, pretože prišla na územie Slovenska, ktoré nám bolo chamtivou poľskou rukou ukradnuté, iba zobrala späť vlastné slovenské územie – za to sa máme ospravedlňovať? Slováci nikdy a nikoho neobrali o územie, ktoré nám nepatrilo. Na základe týchto nevyvrátiteľných skutočností sa teda Slováci nemajú ospravedlňovať Poliakom, ale Poliaci by sa mali ospravedlňovať nám, Slovákom! Existuje taká maďarská pesnička, kde sa veselým tónom spieva o maďarsko-poľskej hranici. Aj to o niečom vypovedá. Kto však chce, ten si dohľadá v knižnici dokumenty týkajúce sa tejto otázky. Napríklad od Milici Majeríkovej či od M. Lacka, ktorý už dávnejšie vydal knihu dokumentov Proti Poľsku. Celá diskusia sa však viedla v nespočetných útokoch a slovných atakoch S. Mičeva proti M. Lackovi, ktorého trápnym spôsobom redaktor M. Havran na začiatku relácie predstavil ako Jána Lacka. V tomto prípade neznalosť neospravedlňuje. Aj v takýchto detailoch je vidieť profesionalitu redaktora M. Havrana. Rovnako vrcholne trápny bol pokus redaktora M. Havrana onálepkovať M. Lacka ako neoľudáckeho historika, voči ktorému sa M. Lacko ohradil a brilantným spôsobom podal vysvetlenie o ideologickom pozadí režimov a histórie režimov. Neviem, či sa oplatí k slovám S. Mičeva vôbec niečo napísať, ale v rámci objektivity sa o to pokúsim. S. Mičev ako riaditeľ múzea Snp v B. Bystrici, inak veľmi dobre platený z našich spoločných daní, si vytýčil vlastnú ideologickú orientáciu, z ktorej neustúpi ani o piaď. To plne chápem. Avšak čo nechápem, je vytrvalé odmietanie akýchkoľvek odlišných názorov v otázke historiografie takzvaného Snp. Takú zadubenosť dnes ťažko nájdeme, presvedčil som sa však, že existuje.

Lež, my sme národ holubičí, dovolíme si kydať v mene demokracie do vlastného hniezda a nič proti tomu nerobíme. Myslím však, že práve toto skončilo a nastáva nová éra minimálne pravdivosti slovenských dejín.

Miroslav Šuňal

autor je politológ

 
Recenzia knihy Ľubomíra Huďa - Zamatovo nežná tyrania PDF Tlačiť E-mail
Články - Komentáre
Napísal Miroslav Šuňal   
21.08.2014 18:47
„Keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno ich zakážu!“ Tak takýto výstižný citát dokonale korešponduje s celou líniou knihy od známeho slovenského novinára, publicistu, spisovateľa a v demokratickom režime málo vídaného disidenta s vlastným názorovým pohľadom, Dr. Ľubomíra Huďa.

Ako hovorieval J.A. Komenský: Opakovanie je matkou múdrosti. V prípade druhého vydania tejto pozoruhodnej knižky to platí dvojnásobne. Knižka vyšla po prvý krát vo vydavateľstve Ezen v roku 2013, avšak slová, ktorými sa nám autor prihovára, sú viac než aktuálne aj dnes. Ako nám názov samotnej knižky napovedá, čitateľovi pripomína a hlavne osvetľuje obdobie Víťazného novembra, ako autor trefne vystihol a pomenoval novembrové udalosti z roku 1989. Venuje sa opisom udalostí a rovnako aj osôb, ktoré boli v pozadí, a obrazne povedané, poťahovali nitky udalostí, na ktorých boli zavesené dobre financované a vopred pripravené bábky v čele Víťazného novembra. To, že sa nám, naivným masám, veriacim v lepšiu budúcnosť už vtedy a tam na námestiach na plné ústa klamalo, iba vystihuje samotnú podstatu toho, čo nasledovalo a trvá dodnes. Červená sa zmenila na modrú. Prezliekli sa tisíce kabátov a kostýmov. Strhli sa masky z tvárí, niektoré tváre si natiahli masky nové. Áno, prišla možnosť slobodne sa rozhodnúť vo voľbách, avšak to by na čele každej strany nesmeli byť vopred pripravené figúrky západných mocností. Len my sme si naivne mysleli, že toto je sloboda. Až do chvíle, kedy nám začala byť diktovaná politická a spoločenská línia smerovania. Žiaľ, aj dnes sa však nájdu smutné postavičky, ktoré ešte veria v ideály slobody a demokracie. Väčšina z nich je však veľmi dobre zaplatená dolármi z rôznych amerických a európskych fondov a nadácií. Ďakujme Bohu za takých, akým je aj autor tejto knižky, aby otvárali oči všetkým, ktorí si oči chcú otvoriť. Nechajme však prehovoriť samotného autora: „Dedičstvo zamatovej tyranie sa za takmer štvrťstoročie nezmenilo. Kritici komunistického režimu poukazovali na pasivitu a strach socialistických občanov. Pred režimom, ktorý výmenou za sociálne istoty očakával poslušnosť, unikali na chaty, k svojim koníčkom a k existujúcim formám zábavy – od športu, cez estrády a zábavy po diskotéky. A čo v dnešnej zamatovej dobe? Akú podobu má strach? Existenčnú i názorovú. Zamestnávateľ si z nás robí rohožku. Vydiera nás hrozbami, že na ulici čakajú ďalší uchádzači o našu pozíciu. Bojíme sa o strechu nad hlavou pre hypotéky a úvery, pretože naša rodina môže skončiť na ulici, keď prídeme o prácu a nebudeme ich môcť splácať. Priamym dôsledkom toho je absolútna poslušnosť zamestnávateľovi, pretože väčšmi než v minulosti rozhoduje o našom životnom osude. Neodvážime sa povedať nahlas politicky nekorektné názory, akými sú kritika násilníckych a agresívnych etník, odlišný pohľad na minulosť – najmä pokiaľ ide o druhú svetovú vojnu, súčasnú politiku Veľkého brata v Bielom dome za veľkou mlákou, odmietanie ekonomických princípov nekonečného rastu, zisku a prosperity, spochybňovanie daňovej politiky či liberálnych koncepcií spoločenského vývoja. Byť out je horšie než nebyť členom strany v komunistickom režime. Ale pozor, môžeme slobodne revoltovať za drogy či sexuálne experimenty, smelo môžeme byť proti tým, ktorí spochybňujú bezzásadovosť, duchovnú úbohosť a účelové manipulovanie súčasného systému, ktorý nemá vízie, koncepciu, ciele a ideály. Celá jeho podstata spočíva nie na zmysluplnom bytí, ale vo vlastnení, ovládaní, úspešnom vybabraní so všetkým a s každým, z koho možno niečo získať vo svoj prospech, bez ohľadu na ďalší vývoj.“ Touto krátkou ukážkou chcem naznačiť, ktorým smerom sa autor vydáva na cestu vysvetlenia nespochybniteľných faktov, ktoré sú v našej spoločnosti či si to chceme priznať alebo nie, aplikované už takmer neuveriteľné štvrťstoročie. Za celých 25 rokov sa v našej spoločnosti mnohé zmenilo, avšak pravda je taká, že jedna totalita bola úspešne nahradená druhou totalitou. Vycvičení lokaji druhej, novodobej demokratickej totality nám rovno pred očami kompletne rozpredali a rozkradli všetok štátny majetok zahraničným, presnejšie západným firmám s ekonomicko – veľmocenskými záujmami. A s neodôvodneným tvrdením, že štát je najhorší vlastník. Samozrejme, zlý vlastník je možný iba z toho dôvodu, že do štátnych firiem si títo lokaji západu dosadzovali svojich pätolízačských nochsledov bez akéhokoľvek záujmu rozvíjať vlastný štát! Totálne ožobračenie národa je výsledkom tejto politiky. Potravinová, energetická a bezpečnostná sebestačnosť sú minulosťou. Dnes nám chcú pred očami ukradnúť aj vodu. Dokedy sa budeme iba nečinne pozerať? Autor v knižke otvorene pomenuváva osoby, ktoré stoja za pohybom svetových dejín. Osoby, ktoré vytvárajú dejiny a svetový poriadok tak, aby z toho mohli vyťažiť pre seba a svoje potomstvo čo najviac. Rockefellerovci, Rothschildovci, H. Kissinger, Max Warburg, J. Morgan, bankári Kuhn a Loebe, Lev Trocjkij, Z. Brzezinski, A. Weinstein, G. Soros, nám známy F. Gál či P. Demeš a mnoho, mnoho iných. Čo a koho sa tu autor neodvážil pomenovať pravým menom, urobil tak brilantným spôsobom vo svojej najnovšej knižke Presstitúti verzus konšpirátori. Za nevšednú odvahu pomenovať veci pravdivo a otvorene, považujem autora za novodobého disidenta a personu non grata dnešnej, vraj slobodnej doby. Rád si však stúpnem po jeho boku. Zdieľame totiž rovnaké presvedčenie o pozadí Svetového poriadku, Víťazného novembra či nevídanej cenzúry všetkého, čo len trochu zaváňajúceho kritikou demokratickej totality.

Dovolím si tvrdiť, že autor vo svojich politických analýzach predstihol dobu, keď čitateľovi predkladá pohľad aj na dnešnú situáciu na Ukrajine. Víťazný november v Česko-Slovensku podľa neho splnil úlohu inšpirácie na ovládnutie Ukrajiny takzvanými demokratickými silami. Potvrdili mu to aj slová P. Demeša, riaditeľa German Marshall Found of the United States pre strednú a východnú Európu počas Oranžovej revolúcie pred 10 rokmi v roku 2004!! : „To, k čomu dochádza, nie je o tom, či Ukrajina pripadne Rusku, alebo Západu. To je zjednodušený pohľad. Je to zápas o obyčajnú ľudskú dôstojnosť, a nie o proruskú alebo prozápadnú orientáciu. Ľudia sa cítia hrubým spôsobom oklamaní. Ukrajinci dozreli, už to nie je ľudské stádo, ktoré chce byť niekým manipulované. Je to veľký ľudský vzdor.“ Všetci dnes vidíme, ako tento vzdor vyzerá a kam tento ľudský vzdor smeruje. Ľubomír Huďo v knižke odhaľuje pozadia aj iných kvetnatých a farebných revolúcií. Je iba na samotnom čitateľovi, aby si spravil vlastný plastický obraz o opisovaných manipuláciách dejín a osudov celých štátov a národov.

Mgr. Miroslav Šuňal

autor je politológ

alt

 
Pietna spomienka PDF Tlačiť E-mail
Napísal Admin   
18.08.2014 16:24

Vážení Sloveni, vážené Slovenky,

dňa 29. augusta sa po Slovensku organizujú mnohé slávnostné spomienky k 70. výročiu vypuknutia takzvaného SNP. Historické povedomie účinkujúcich však dosť viditeľne kríva.

Preto si vás dovoľujeme pozvať na pietnu spomienku za umučených a zavraždených občanov Slovenska partizánskymi hordami, ktorá sa uskutoční dňa 29. augusta o 14.00 hodine v Bratislave, v parčíku na Chorvátskej ulici. Vzdáme týmto martýrom národa slovenského spoločnú spomienku za ich statočnosť a nepokrivený charakter. Vyslovíme nahlas pravdu o takzvanom SNP, o činnosti partizánov a dopadoch tohto puču na budúcnosť Slovenska.

Súčasťou pietnej spomienky budú spoločné modlitby za umučených a zavraždených občanov Slovenska.

Peter Kašarík, národný aktivista

 
« ZačiatokPredošlý12345678ĎalšíKoniec »

JPAGE_CURRENT_OF_TOTAL

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images