Národ.sk
Dni panovníka Rastislava a jeho múdreho rozhodnutia 2014 PDF Tlačiť E-mail
Spoločnosť pre zachovanie tradícií - Aktivity SZT
Napísal Admin   
23.07.2014 20:32

Spoločnosť pre zachovanie tradícií usporiada v dňoch 21. júla – 28. júla 2014 dvanásty ročník Dní panovníka Rastislava a jeho múdreho rozhodnutia, na ktoré sú všetci srdečne pozvaní.

Program

21. júl – pondelok
16.00 Slávnostné otvorenie pri pamätnej skale Rastislava
18.00 Moje Slovensko - kultúrny program - areál SZT

22. júl – utorok
16.00 12 rokov činnosti SZT - vernisáž výstavy - areál SZT
18.00 Láska k rodnej vlasti - kultúrny program - areál SZT

23. júl – streda
15.00 Maľovaný stredovek - deň výtvarnej tvorby detí - areál SZT
17.00 "Spievame spolu" hudobný program - areál SZT

24. júl – štvrtok
14.00 Ako maškrtili v stredoveku - sladká súťaž detí - areál SZT
15.30 Piesne pre deti - hudobný program - areál SZT

25. júl – piatok
15.00 Seminár "Slovenský národ a jeho dejiny" - areál SZT
17.00 "Náš slovenský národ - hudobný program - areál SZT

26. júl – sobota
10.00 Poézia pod lipami - chodník k Morovej kaplnke
15.00 Odevy stredoveku, alebo „ako sa obliekalo" - areál SZT
17.00 "Kto pravdu má rád... - hudobný program - areál SZT

27. júl – nedeľa
11.00 Slávnostná sv. omša
12.30 Záverečný ceremoniál - pri pamätnej skale Rastislava

V prípade otázok k programu volajte 0907/749137

Fotografie z predchádzajúcich ročníkov:

alt

alt

alt

alt

alt

alt

alt

alt

alt

alt

alt

alt
 
Otvorený odkaz Georgea Friedmana Slovensku PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miroslav Šuňal   
23.06.2014 19:50
Nedávno bol v politickom týždenníku Týždeň ( 25/2014 ) publikovaný rozhovor Lukáša Krivošíka s americkým expertom na geopolitiku a zároveň šéfom súkromnej spravodajskej služby Stratfort, publicistom a autorom viacerých kníh, Georgeom Friedmanom. Interview je síce obsahovo kratučké, navyše doplnené fotografiou pána experta George Friedmana, avšak aj na tak malom priestore je stručne, jednoducho a akosi až nadradeno úprimne pánom Georgeom Friedmanom napísaný odkaz pre Slovensko v otázke bezpečnosti a bezpečnostnej politiky. Nakoľko pán George Friedman je na slovo vzatý a celosvetovo rešpektovaný odborník, jeho odpovede a úvahy týkajúce sa bezpečnosti Slovenskej republiky sú však evidentne a jednoznačne formulované podľa jeho názoru na jediného možného bezpečnostného partnera nie len na celom svete, ale už aj v celom vesmíre, ktorými sú ako inak, Spojené štáty Americké (USA).

V úvode nám odporúča zväčšiť vojenskú silu Slovenska a pridať sa tak ku krajinám ako sú Poľsko, Maďarsko a Rumunsko. Teda tie krajiny, v ktorých majú USA svoje vojensko – politické záujmy. Krajiny, ktoré sa dobrovoľne vzdali veľkej časti svojej suverenity v prospech USA. Jednou vetou však dodáva, že Slovensko na niečo také vôbec nie je pripravené. Súhlasím. Na celom svete sa po skúsenostiach z dvoch, pre milióny ľudí strašných svetových vojen, hovorí o mierovom spolunažívaní národov. Slovensko, ako priamo zainteresovaná krajina v oboch týchto svetových vojnách, je toho akýmsi príkladom, kde sa finančné zdroje používajú už nie na bezmyšlienkovité zbrojenie, v preklade rozumej na nákup amerických zbraní, ale na oveľa podstatnejšie a potrebnejšie ciele práve mierového spolunažívania. V tejto otázke Georgeovi Friedmanovi však lokajsky sekunduje v inom článku týždenníka aj Dalibor Roháč, ekonomický expert z Washingtonu, ktorý poučuje Slovensko a tvrdí, i keď ako inak, zo USA, že má byť národným záujmom Slovenska, aby sa vo vojenskej oblasti stalo zodpovedným spojencom, ktoré je ochotné investovať do bezpečnosti. Avšak o úpadku americkej ekonomiky nepovie nič. Iba tlačiť do obrovských investícií nie len Slovensko, ale aj iné krajiny sveta, pretože národným záujmom USA je získavať nové objednávky na ich zbraňové systémy a tým podporovať a oživovať ich vlastnú ekonomiku. Vráťme sa však späť k pánovi Georgeovi Friedmanovi. Je jeho veľmi pozitívnou črtou, že bol v rozhovore taký priamy, ba až úprimne otvorený. Podľa jeho slov Američania nie sú pripravený angažovať sa v krajinách, ktoré nie sú ochotné vynaložiť aj vlastné zdroje na svoju bezpečnosť. Aj vlastné zdroje, to je zaujímavý postoj. Rozumiem tomu tak, že dajte nám ( USA ) vaše zdroje, my čo získame, to vám dáme späť v podobe ďalších ( USA ) zdrojov navyše, ktoré nám však nie len v podobe vašej poslušnosti vrátite. Zvláštna matematika. Nečudujem sa však, že zo značnej časti negramotný národ USA verí takto definovanej politike. Pán George Friedman má však pravdu, s ktorou budem polemizovať minimálne, že ak nie sme ochotní brániť sa sami, prečo by nás mali brániť USA? No asi preto pán geopolitický expert, pretože sme žiaľ Bohu členmi fašizoidného vojnového spoločenstva, ktoré všetci poznajú pod skratkou NATO. A z členstva v tomto spolku vyplývajú aj také klauzuly, že v prípade ak je vojensky napadnutý ktorýkoľvek z členov tohto spolku, ostatní sú povinní mu pomôcť. A to, že USA sú podľa pána Georgea Friedmana ľahko zaangažované v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku iba potvrdzujú moje slová z úvodu, že tieto štáty sú iba bábkou v mocenských hrách USA v Európe smerom k Ruskej federácií. Americkou vojenskou geopolitickou stratégiou však bola celá východná Európa vrátane Slovenska už pred mnohými desaťročiami označená za nárazníkovú zónu v prípadnom vojenskom konflikte medzi USA a Ruskom. Práve na ruskej hranici, na Ukrajine, sa už dlhé obdobie USA pokúšajú presadiť svojich bábkových politikov, čo sa im, priznajme, aj veľmi úspešne darí. A to už od čias rozpadu ZSSR cez oranžovú revolúciu až po dnešné majdanové dni. Myslím si, že pán George Friedman by o tom vedel rozprávať dlhé hodiny. Otvorene tvrdí, že tomuto regiónu môžu pomôcť výlučne Spojené štáty. Zbystrime pozornosť. Výlučne. Už žiadne Európa, žiadne Rusko, jedine USA? Aj keď je dotyčný pán expertom, rozhľadeným človekom znalým veci, myslím si, že Rusku absolútne nerozumie. Ani nemôže aj keby chcel. Ruskej, a v kontexte aj slovanskej duši neporozumie žiaden Američan. To, že USA získavajú podporu aj v niektorých slovanských krajinách, je iba lokajskou politikou politikov danej krajiny. Vonkoncom nie názoru všetkého obyvateľstva. Slovenský velikán, národovec, spisovateľ, jazykovedec, politik, filozof a rodoľub Ľudovít Velislav Štúr, videl vo všeslovanskom zjednotení pod matkou všetkých Slovanov, Ruskou ríšou, jedinú možnú cestu záchrany a pozdvihnutia slovanských národov. A to pozdvihnutia kultúrneho, ekonomického, politického a v konečnom dôsledku obranného, čiže aj vojenského. Štúr však v tomto boji nebol osamotený. Myšlienku všeslovanskej vzájomnosti predsa presadzoval, i keď neskôr, Tomáš G. Masaryk so svojim koridorom práve zo Slovenska do slovanských krajín na Balkáne a Milan Hodža so svojim zjednoteným stredoeurópskym priestorom spoločne s Gréckom, ako kolískou filozofie a politického myslenia. V tej dobe to bola politika rozumných možných riešení proti rozpínajúcej sa politike veľmocí Veľkej Británie a USA. Čiže starosť pána Georgea Friedmana o to, že Rusko bude chcieť upevniť svoju mocenskú pozíciu aj práve pomocou Slovenska je oprávnená, avšak vrcholne neoprávnená je jeho starosť o to, koľko rusofilov by chcelo mať opäť ruské tanky na svojom území. Je humorné, že ako expert rozpráva v dnešnej jadrovej dobe o tankoch. Pán George Friedman veľmi dobre vie, že dnes sa takto vojenská geopolitika už pekných pár desiatok rokov netvorí. Vrátim sa však k myšlienke pána Georgea Friedmana. Mali by sme azda mať na slovenskom území rozmiestnené vojenské základne USA? Ako si vôbec pán George Friedman dovolil niečo také naznačiť tak arogantným, typicky americkým nadradeným spôsobom? Dokonca padá aj vyhrážka, výčitka, že Slovensko si zvyklo na myšlienku, že nám pomôže Európska únia alebo NATO, ale v skutočnosti Slovensku nepomôže nikto! Ešteže úprimnosť pána Georgea Friedmana odpoveďami naberá na dokonalej vycibrenosti a každý súdny človek si snáď teraz vytvorí svoj vlastný obraz, aj keď by bol akokoľvek presvedčený o neskonale dokonalej demokracii v USA. Jednoznačným zámerom zaangažovaní sa USA vo východnej Európe je ich dlhodobo pripravovaný útok na Rusko, ako jediného možného globálne – vojenského protivníka na svete aj vo vesmíre. Pán George Friedman dokonca v rozhovore prirovnáva Rusko k zvieraťu zahnanému do kúta, proti ktorému treba vniesť ohromujúcu silu. Pán George Friedman sa už otvorene vyjadruje o ohromujúcej sile, ktorá bude proti Rusku použitá! USA považuje pán George Friedman za dominantnú svetovú superveľmoc aj v 21. storočí, ktorá má schopnosť uchovať svoju silu a zasahovať v mieste a čase podľa toho, ako si to sami vyberú. Zasahovať kde chcú a ako si sami vyberú! Čiže už nerozhoduje Bezpečnostná rada OSN o prípadnom zásahu v mieste a čase, rozhodujú výlučne SŠA. Rovnako, ako rozhodoval na jeseň v roku 1939 Adolf Hitler s wehrmachtom. Pán George Friedman ako predstaviteľ USA si však akosi nechce pripustiť ohromnú silu Ruska a to vojenskú, ako aj ekonomickú. Na dovoz nerastných surovín odkázané USA by veľmi radi ovládli ruské ropné, plynové, uhoľné, rudné, vodné a iné zdroje. Podstatnou a nosnou myšlienkou americkej vojnovej geopolitiky bolo vždy ovládnutie Ruskej ríše. Samotným angažovaním sa USA v oboch svetových vojnách, ktoré boli mimochodom rozpútané na slovanských územiach v Srbsku a Poľsku, a na ktorých rozpútaní majú aj USA svoj nemalý podiel, bolo v pozadí záujmov USA priblížiť sa čo najviac k ruskej hranici. Ukrajina, ak to slovanské národy dovolia, bude pre USA poslednou zastávkou po získaní absolútneho mocenského a vojenského vplyvu v západnej Európe.

Keďže aj mňa pán George Friedman nazval rusofilom, nezostáva mi nič iné, len ako rusofilovi a podotýkam hlavne štúrovcovi veriť, že Rusko z tohto boja vyjde ešte silnejšie ako je doteraz. Štúrova myšlienka všeslovanskej vzájomnosti je dodnes živá, žije v srdciach a mysliach nás, ako sme boli označení, rusofilov. Tohto sa USA boja najviac. Všeslovanskej sily, zjednotených slovanských štátov, ktoré by spoločne vytvorili pre mnohých nepredstaviteľnú silu. Budem sa opakovať, ale opakovanie je matkou múdrosti. Silu kultúrnu, ekonomickú, hospodársku, vojenskú a hlavne sebestačnú. Pretože byť dnes sebestačný, je najväčšou devízou, aká môže v tomto globálnom kokakolizovanom svete byť. Nedať sa oklamať trblietavým pozlátkom, ale ísť v čele s mocným, kresťanským a kultúrne vyspelým Ruskom, je tou najschodnejšou cestou budúcnosti aj v otázke zachovania celosvetového mieru.

Miroslav S. Šuňal, autor je politológ, národný aktivista.

 
Pomenujme výsledok volieb do Európskeho parlamentu pravým menom PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miroslav Šuňal   
02.06.2014 04:22
Trinásť percentná volebná účasť Slovenskej republiky v nedávno konaných sa voľbách do Európskeho parlamentu je jasným odkazom slovenského národa Bruselu a celej Európskej únií. Tento odkaz je však aj nastavením zrkadla slovenským politickým stranám a v nich pôsobiacim politikom. Ktosi politicky zaskočený ihneď po oznámení volebnej účasti povedal, že takáto nízka volebná účasť nedovoľuje jasné politologické úvahy a stanoviská. Z časti súhlasím a z časti nesúhlasím. Avšak aj napriek takto vyslovenému hendikepu sa pokúsim o tomto postoji drvivej väčšiny slovenského národa politologicky pouvažovať a vykresliť jasné a nepopierateľné príčiny takejto nízkej volebnej účasti z pohľadu voliča.

Spoločnosť, hlavne tá politická, si kladie otázku, prečo bola taká nízka volebná účasť a to aj napriek veľkému masírovaniu verejnej mienky prostredníctvom všadeprítomných reklamných plôch, televíznych a rozhlasových diskusií, ako aj verejných mítingov kandidátov na funkciu europoslanca. Hlavnou príčinou neúčasti na voľbách do Európskeho parlamentu sú dlhodobo neriešené ekonomické problémy slovenského národa. Túto vzniknutú situáciu popíšem z pohľadu bežného slovenského voliča, v bežnej sociálnej situácii, ktorej sme vo väčšine súčasťou. Ja sám som bol jedným z kandidátov na funkciu europoslanca, avšak zostávam pri zemi, spojený s každodennou realitou života pracujúceho človeka.

Človek je bytosť mysliaca, vášnivá, a ako ma učil jeden z najlepších politológov na Slovensku, môj pedagogický vzor na Univerzite v Nitre, ktorého mám v nesmiernej úcte, doc. L. Ollos, má mnoho vášní. Jednou z týchto vášní, a to prirodzenou vášňou je lenivosť, pohodlnosť. Úplne prirodzená vlastnosť človeka dnešnej doby. Avšak ak si čitateľ teraz myslí, že vinu za neúčasť na voľbách do Európskeho parlamentu zhodím iba na pohodlnosť dnešného moderného človeka, je na omyle. Samozrejme, že táto vášeň má svoj podiel, ten je však v tomto prípade irelevantný a zanedbateľný. Príslušník slovenského národa, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ako členského štátu Európskej únie a rovnako ako aj súčasťou Európskej menovej únie, si čoraz jasnejšie uvedomuje svoje, dovolím si dnes už tvrdiť, podradné postavenie seba samého, svojej rodiny, svojho regiónu a v konečnom dôsledku svojho štátu v tomto zlepenom Európskom molochu. Nemienim a ani sa tu nechcem stavať do polohy, že som objavil niečo nové, nepoznané. Učili ma, ďakujem pán docent, že politológ, dobrý politológ, musí veci vnímať nestranne, s nadhľadom, nadnesene povedané inkognito. Vráťme sa však k predchádzajúcej vete. Nie, neobjavil som nič svetoborné. Som však presvedčený, že práve o tomto treba znovu a neustále informovať, podnecovať myslenie v hlavách ľudí. Slovenský národ je z veľkej časti vzdelaný, rozumný, pracovitý, vynaliezavý a činorodý. Lenže je tu jedno veľké lenže. Za svoje zručnosti, rozum a pracovitosť nedostáva dostatočnú odmenu a dokonca uznanie v porovnaní so svojimi kolegami z členských štátov Európskej únie zo západnej Európy. Nebudem na tomto mieste polemizovať s ekonomickými analytikmi, ktorí presvedčia snáď každého, že mať nízke mzdy je normálne a ceny rovnako vysoké tiež. Mojou odpoveďou je motivácia, ktorá akosi v našej spoločnosti dlhodobo absentuje. V dnešnej modernej dobe, plnej možností, akými sú cestovanie, poznávanie a spoznávanie, nemôže nikomu uniknúť priepastný rozdiel medzi štátmi západnej Európy a Slovenskou republikou. Na tomto mieste ma však žiadny ekonomický analytik nepresvedčí, že vyrovnávanie životnej úrovne so štátmi západnej Európy sa na Slovensku nedeje prostredníctvom obrovského zadlžovania sa slovenského národa. Za rovnako kvalitatívne vykonanú prácu slovenskí pracujúci dostávajú oproti svojim západným kolegom doslova almužnu. Tak ako na sociálny systém celý život pracujúci dôchodcovia, ktorí dnes už nemajú ani na základné ľudské potreby. A navyše tento mnohonásobne viac zarábajúci západný občan má k dispozícii lacnejšie služby, energie, potraviny! Kam sme to dospeli? Kde sú toľko ospevované ľudské práva? Vari existuje niekoľko variant ľudských práv? Čuduje sa potom slovenská politická špička, dovolím si tvrdiť, že z veľkej väčšiny úplne odtrhnutá od reálneho života, že slovenskí voliči ignorujú pre nich samotných akoby nepodstatné voľby do Európskeho parlamentu, z ktorých, ako si sami povedia – nemajú nič? Slovenskí politici v Bruseli za desať rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únií pre obyčajného človeka spravili absolútne minimum, aby som aspoň k niektorým bol spravodlivý. Ako si však vysvetliť, že najhlasnejším slovenským politickým hlasom z Bruselu je žiaľ propagátorka a lobistka LGBTI organizácie z vládnej strany, ktorá opäť získala mandát od voličov? Toto je však na samostatný článok o svedomí slovenského voliča, ruka v ruke so svedomím členov volebných komisií. A na tomto sa má pracujúci slovenský volič zúčastňovať, toto má podporovať? Plne rozumiem pocitu a chápem rozhodnutie prečo nie. Na strane druhej si treba uvedomiť, komu tento daný stav vyhovuje. Presne takémuto druhu politikov. Tí, čo zostávajú pasívni, sú ľahko ovládateľní. Ako národ máme niekoľko stáročnú skúsenosť. Nepoučili sme sa? Nepoučíme sa? Odovzdávame a naďalej budeme dobrovoľne odovzdávať právo rozhodovať o nás do cudzích rúk, opäť a opäť? Verím, že nie. Verím, že sa konečne naplnia slová tvorcu našej, slovenskej hymny, Janka Matušku – Slováci ožijú. Ak aj budeme ožívať postupne, po jednotlivcoch, vždy to bude lepšie, ako by sme mali zostať apatickí. Apatický národ je najľahšie ovládajúci sa národ. Takému národu môžu trebárs aj nedať odmenu za prácu, taký národ bude tichučko sedieť v kúte a vravieť si, že môže byť ešte horšie. Stretávam mnohých ľudí čo sa prebúdzajú, ktorým sa otvárajú oči. Ľudia, ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor, svoje potreby, požiadavky a pocity. Národ môj povstaň! Povstaň, strhni si putá. Už Samko Tomášik ti to odkazoval, takto ťa burcoval. Niet sa čoho báť. Ak je Boh s nami, kto je proti nám? Diabol? Vysmejme sa mu priamo do tej jeho diabolskej tváre. Zvíťazíme! Podporujme sa navzájom medzi sebou tí, ktorí to myslíme úprimne vo vzťahu k slovenskej vlasti. Netreba však zabúdať, že okolo nás blúdi aj veľké množstvo tých, ktorým daný stav apatie národa vyhovuje. Sú to tí, ktorí žijú z krvi národa, prisatí ako pijavice na koži svojej obeti. Títo budú najviac odhovárať, plakať, vykresľovať katastrofické scenáre, vyhrážať sa, zastrašovať. Avšak ako nám, Slovenom, povedal dnes už svätý Ján Pavol II., - Nebojte sa! Slovenský národ, ste soľou a nádejou Európy. Vezmime si k srdcu tieto, práve dnes tak živé slová. A prečo dnes? Pretože strácame svoju samostatnosť tak rýchlo, že si to popri vlastných ekonomických problémoch už ani nevšímame. Až 80 percent zákonov, ktoré sa implementujú do zákonov Slovenskej republiky, pochádza z dielne Európskej komisie, ako hlavného výkonného orgánu Európskej únie. A tieto zákony zavádzajú do praxe nami zvolení zákonodarcovia v Národnej rade Slovenskej republiky. V preklade to znamená, že preberáme všetko, čo nám diktujú úradníci z Bruselu, bez ohľadu na konkrétne požiadavky a potreby slovenského národa. Predsa napríklad zákon, ktorý vyhovuje farmárovi kdesi na Kanárskych ostrovoch, nemusí byť zákonite dobrý pre farmára na Slovensku a naopak.

V práve skončených voľbách do Európskeho parlamentu sme si teda zvolili nových trinástich zástupcov - poslancov v Európskom parlamente. Vlastne len jedenástich, nakoľko poslanci Hídu a SMK budú s najväčšou pravdepodobnosťou zastupovať záujmy maďarskej menšiny v rozpore so štátoprávnymi záujmami Slovenskej republiky. Kultúrna hrdosť a príslušnosť k Slovenskej republike v týchto dvoch politických stranách dodnes nedozrela, prosím, nenahovárajme si opak. Rovnako trinásť poslancov sme si samozrejme nezvolili všetci. 87 percent voličov nebolo voliť vôbec, z trinástich percent maximálne 1 až 2 percentá volilo tých, čo prešli. Takže toto má byť reprezentatívna vzorka vôle slovenského národa? Nie. Preto opäť apelujem na vystúpenie z apatie a začať sa aktívne zaujímať o veci verejné. Na záver si dovolím aj oprávnenú kritiku do vlastných radov. Zbytočne budeme mať na Slovensku pluralitnú, slobodnú, či akúkoľvek inú demokraciu s X politickými stranami, ktoré prezentujú a reprezentujú posolstvo s národným či vlasteneckým programom, kde každá z týchto strán sa pohybuje v rozmedzí 0 až 3 percent zvoliteľnosti. Vedie takáto rozdrobenosť niekam? Áno vedie. Dokázali to práve aj tieto posledné voľby do Európskeho parlamentu. To podstatné rozhodnutie, či ten pomyselný rozhodujúci krok už zostáva v rukách, hlavách a rozhodnutí sa na konkrétnych osobnostiach, osobách, ľuďoch.

Mgr. Miroslav Šuňal, autor je politológ.
 
Pozvánka PDF Tlačiť E-mail
Spoločnosť pre zachovanie tradícií - Aktivity SZT
Napísal Admin   
30.04.2014 07:56
Pozývame Vás na slávnostné otvorenie hudobného leta z príležitosti 300. výročia vysvätenia morovej kaplnky v Hronskom Beňadiku, dňa 3. mája 2014.

Program sa začne o 10.00 hodine na rytierskom hrade v Hronskom Beňadiku. V bohatom programe budú hosťami hudobného skladateľa a básnika Stanislava Pánisa umelecké súbory z Hronského Beňadika, Kozároviec, Novej Dediny, Čaky a Nitry.

V programe detskej recitácie básní Stanislava Pánisa vystúpia Rastislava Horvátová, Bibiana Puková a Anička Kadlecová

Špeciálnym hosťom otvorenia hudobného leta bude známy hudobný umelec Ján Greguš so svojim pripraveným programom.

Súčasťou programu bude spoločný sprievod cez obec za spevu kresťanských piesní na svätú omšu, ktorá sa bude konať v Katedrále v Hronskom Beňadiku, pri príležitosti 300. výročia vysvätenia morovej kaplnky, ktorú bude celebrovať nitriansky biskup, J.E. Mons. Viliam Judák.

Po svätej omši pokračuje program slávnostným banketom s občerstvením a osviežením sa pre všetkých prítomných hostí v rámci slávností. Slávností sa zúčastnia aj kandidáti na poslancov do európskeho parlamentu za Kresťanskú Slovenskú Národnú Stranu, ktorí radi odpovedia na vaše zvedavé otázky.

Občerstvenie zabezpečuje reštaurácia Kohút z Nitrianskeho Rudna v spolupráci so známym slovenským cukrárom Jurajom Gomorym z obce Plavé Vozokany.
Pozvánka
 
Spomienka na 67. výročie popravy Prezidenta PDF Tlačiť E-mail
Spoločnosť Dr. Jozefa Tisu - Rodný dom Jozefa Tisu
Napísal Admin   
14.04.2014 18:51

Spoločnosť Dr. Jozefa Tisa a Spoločnosť pre zachovanie tradícií Vás srdečne pozývajú na celoslovenskú pietnu spomienku pri príležitosti 67. výročia mučeníckej smrti prvého slovenského Prezidenta Dr. Jozefa Tisu, ktorá sa tradične uskutoční dňa 18. apríla 2014 (piatok) so začiatkom o 13 hodine pri hrobe prvého Prezidenta na Martinskom cintoríne v Bratislave.

Potom sa účastníci spomienky presunú na Chorvátsku ulicu v Bratislave, k múru Justičného paláca, kde bol náš Prezident – mučeník popravený komunistickou a českou vládnou garnitúrou ako symbol slovenskej samostatnosti popravený. Tu bude pokračovať pietna spomienka, na ktorej si pripomenieme tohto veľkého syna národa slovenského. Týmto pozývame zástupcov ostatných národne orientovaných spoločností pripomenúť si spoločne život a posledný odkaz pána Prezidenta:

V duchu tej obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady: ZA BOHA A NÁROD, a to vždy a v každom ohľade. Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín, ale aj výslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon On stvoril a do duše národa a každého jeho príslušníka vštepil. Tomuto zákonu slúžil som po celý svoj život, a preto považujem sa v prvom rade za mučeníka zákona Božieho. Ďalej cítim sa mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ nielen v duchu svojho kresťanského charakteru, ale aj v záujme svojej ďalšej budúcnosti všemožne chrániť. Ako si ja prosím od vás, aby ste si v modlitbách svojich spomínali na mňa, tak sľubujem, že i ja budem za vás prosiť vševládneho Boha, aby národu slovenskému a jeho životnej borbe ZA BOHA A NÁROD žehnal, aby slovenský národ bol vždy verným a oddaným synom Cirkvi Kristovej.

Svornosť národa nech je pokrstená mojou obetou. Cítim sa byť mučeníkom prirodzených práv slovenského národa a protiboľševického stanoviska.

Bratislava, žalár Krajského súdu,18. apríla 1947 o 3. hodine ráno, dve hodiny pred mojou smrťou.

 
« ZačiatokPredošlý12345678ĎalšíKoniec »

JPAGE_CURRENT_OF_TOTAL

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images