Národ.sk Komentáre
Zaujímavé články PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Admin   
06.10.2014 19:44
Odporúčame prečítať si článok a prezrieť video:
Koniec Európy
Istota v predsieni pekla
 
Petícia za vystúpenie Slovenska z NATO a EU PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Admin   
04.10.2014 19:17
Sloveni, Slovenky!

Podporme svojimi podpismi vystúpenie Slovenska z NATO a EU.

Petíciu podpíšte po otvorení vlákna:

Petícia
 
Petícia proti základni NATO PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Admin   
08.09.2014 19:31
Sloveni, Slovenky!

Podporme svojimi podpismi svoj postoj proti vybudovaniu vojenskej základne NATO na Slovensku.

Petíciu podpíšte po otvorení vlákna:

Petícia
 
Slovenská televízia nám ponúkla dva skvosty PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Miroslav Šuňal   
04.09.2014 18:39
V kontexte odvysielaného dokumentu dňa 2. septembra 2014 vo verejnoprávnej Slovenskej televízii Povstanie Slovensko 1939-1945 od režiséra Vladimíra Štrica a následnej diskusie Večera s Havranom, ktoré už pred odvysielaním vyvolali mnohé vášnivé osobné, ale aj virtuálne diskusie prívržencov, ako aj odporcov takzvaného Snp, si dovolím reagovať na niektoré momenty oboch relácií.

Pán režisér Vladimír Štric sa nebojácnym spôsobom pustil do projektu, o ktorom sme si mnohí po páde totalitného režimu v roku 1989 mysleli, že získanou slobodou prejavu sa dozvieme objektívnu pravdu okrem iného aj o samotnom povstaní v roku 1944. Píše sa rok 2014 a až dnes, takmer štvrťstoročie po páde totalitného režimu a 70 rokov od vypuknutia takzvaného Snp, sa dostal na svetlo sveta dokument, ktorý nezaujato, v priamom prenose, ukázal objektívnym spôsobom rôzne postoje k takzvanému Snp, k vzniku prvej Československej republiky, ale aj vzniku prvej Slovenskej republiky.

Čo sa týka vzniku prvej Československej republiky v októbri 1918, režisér presne vystihol pozitívnu náladu zo vzniku spoločného štátu na Slovensku. Áno, bola to jedinečná možnosť začať budovať to, čo slovenskému národu nebolo v Uhorsku stáročia v plnej miere umožnené. Avšak už čoskoro po vzniku Československej republiky prichádza na Slovensku a v slovenských politických kruhoch vytriezvenie z ošiaľu zo spoločného štátu Čechov a Slovákov. Politické a spoločenské dohody spísané v Clevelandskej, a hlavne Pittsburskej dohode neboli napĺňané, ale boli systematicky českou politickou garnitúrou na čele s prezidentom T.G. Masarykom a neskôr E. Benešom potláčané. Slovenský národ sa jednoducho nestotožnil s ideou jednotného československého národa. Logicky nasledovali politické snahy o autonómiu Slovenska, ktoré vyústili v Žilinskej dohode a dňa 6. októbra 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska. Takže až po Mníchovskej dohode, či ako to mnohí nazývajú Mníchovskom diktáte, ktoré okrem A. Hitlera podpísali aj predstavitelia dnes tak ospevovaných demokratických štátov Veľkej Británie, Francúzska a Talianska! To znamená, že autonómia Slovenska vznikla až po faktickom súhlase na rozbitie Československej republiky zo strany európskych mocností. Aj o tomto momente by mohla začať odborná vedecká diskusia, kto bol vlastne spoluzodpovedný za rozpútanie vojnového šialenstva v roku 1939.

Každý, kto uvedený dokument zhliadol a dodnes nepoznal historické fakty a riadi sa heslom Lepšie raz vidieť ako sto krát počuť, musel zostať prekvapene sedieť na pohovke, pretože na vlastné oči videl radosť slovenského národa zo vzniku Slovenského štátu, na vlastné uši počul živé slová Andreja Hlinku, Jozefa Tisu, Vojtecha Tuku. Na vlastné oči videl, ako po Viedenskej arbitráži z 2. novembra 1938 vítali obyvatelia v Košiciach maďarského regenta M. Horthyho na koni ako osloboditeľa. Na vlastné oči videl, ako maďarské vojsko napadlo deň po vyhlásení samostatného Slovenského štátu východné Slovensko. Na vlastné oči videl, ako Poľsko chamtivo obsadilo a ukradlo Slovenskej republike hornú Oravu a časť Vysokých Tatier. Videl však aj historický okamih voľby prvého slovenského Prezidenta. Z toho čo videl, si každý súdny, spravodlivý a inteligentný človek urobí vlastný záver. Zistil, že nie všetko čo mu bolo dodnes podsúvané je založené na objektivite.

Ostatná časť tohto fantastického dokumentu sa venuje takzvanému Snp. Popisujú sa jednotlivé pasáže povstania, formy bojov, ideologické zameranie, ako aj odhodlanie a presvedčenie jednotlivých aktérov. Čo sa však v tejto časti nezdôraznilo, bolo financovanie povstania prostredníctvom Imricha Karvaša, prvého guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý de facto ukradol zo štátnej pokladnice milióny slovenských korún a previedol ich do Banskej Bystrice, kde zabezpečoval povstanie po stránke finančnej a hospodárskej. Bol za to tento zlodej a zradca súdený? Nie. Dnes dokonca nesie v Bratislave ulica pri NBS jeho meno. To mnohé napovie aj neznalému veci. Dezercia generálov slovenskej armády je samostatná kapitola. Pri jednom momente z dokumentu by som sa však pristavil. Boli to zábery, natočené niekedy v súčasnosti a premiešavané s dobovými zábermi, ako sa akási partizánska skupina presúva lesným porastom brodiac sa snehom. Snehom! V strede leta v horách sneh! Pritom takzvané Snp netrvalo ani dva mesiace, čiže skončilo niekedy v období babieho leta. Takže tieto zábery mi neboli celkom zrozumiteľné. Celkovo je však prínos tohto dokumentu sviežim vánkom v jednofarebnom opare, ktorý opisuje udalosti takzvaného Snp iba podľa vopred nalinkovaného grafikonu.

Vo vojne sa páchajú zverstvá. Vojna je svinstvo. Vieme všetci o zverstvách, ktoré páchali príslušníci Wehrmachtu, vieme všetci o zverstvách, ktoré páchala Červená armáda, vieme všetci o zverstvách, ktoré páchali ukrajinskí Banderovci. Dokedy si však budeme zastierať oči pred zverstvami, ktoré páchali ozbrojené hordy partizánov počas takzvaného Snp?

Po uvedenom dokumente nasledovala diskusia nakrútená už v apríli 2014. Zrejme rôzne tlaky nedovolili túto odvysielať už skôr, ale, podarilo sa. Hosťami redaktora Michala Havrana boli riaditeľ múzea Snp v B. Bystrici Stanislav Mičev, riaditeľ múzea Varšavského povstania Paviel Ukielski a slovenský historik Martin Lacko. Už úvod diskusie napovedal a naznačil, aké bude rozloženie síl a názorov v štúdiu. Prvé však čo ma však najviac zarazilo bola otázka redaktora M. Havrana poľskému hosťovi, či nám už Poliaci odpustili za prepadnutie. Zostal som neveriaco sedieť, či som dobre počul. Avšak dobre som počul. P. Ukielski zahlásil niečo v zmysle, že „už aj slovenskí politiky sa nám omlúvali, ospravedlňovali“, že už to tak nebolí. Čo má Poliakov bolieť? Pomyselnú čerešničku tomu pridal redaktor M. Havran, ktorý prosil P. Ukielskeho za odpustenie. „Prijmite ospravedlnenie za nás, lebo ospravedlnení nie je nikdy dosť, že sme prepadli Poľsko, rovnako za diváčky a divákov slovenskej televízie“. Tu sa v plnej nahote ukázala historická nevedomosť, či už zámerná alebo nie, redaktora M. Havrana. Viedenská arbitráž z novembra 1938 vo veľkom odkrojila z územia Slovenska v prospech Maďarov. Ale aj Poliaci sa priživili na neprávosti voči vtedy Slovensku – prvý krát v roku 1920, pripojením 27 oravských a spišských obcí. Nestačilo im to a o 18 rokov vtedy autonómnemu Slovensku pažravo zabrali územie Kysúc, hornej Oravy a časť Vysokých Tatier. Logicky vyvstávajú otázky kto komu bral? Kto škodil a kto bol poškodený? Kto koho prepadol? Takže keď slovenská armáda, zámerne nenapíšem prepadla, pretože prišla na územie Slovenska, ktoré nám bolo chamtivou poľskou rukou ukradnuté, iba zobrala späť vlastné slovenské územie – za to sa máme ospravedlňovať? Slováci nikdy a nikoho neobrali o územie, ktoré nám nepatrilo. Na základe týchto nevyvrátiteľných skutočností sa teda Slováci nemajú ospravedlňovať Poliakom, ale Poliaci by sa mali ospravedlňovať nám, Slovákom! Existuje taká maďarská pesnička, kde sa veselým tónom spieva o maďarsko-poľskej hranici. Aj to o niečom vypovedá. Kto však chce, ten si dohľadá v knižnici dokumenty týkajúce sa tejto otázky. Napríklad od Milici Majeríkovej či od M. Lacka, ktorý už dávnejšie vydal knihu dokumentov Proti Poľsku. Celá diskusia sa však viedla v nespočetných útokoch a slovných atakoch S. Mičeva proti M. Lackovi, ktorého trápnym spôsobom redaktor M. Havran na začiatku relácie predstavil ako Jána Lacka. V tomto prípade neznalosť neospravedlňuje. Aj v takýchto detailoch je vidieť profesionalitu redaktora M. Havrana. Rovnako vrcholne trápny bol pokus redaktora M. Havrana onálepkovať M. Lacka ako neoľudáckeho historika, voči ktorému sa M. Lacko ohradil a brilantným spôsobom podal vysvetlenie o ideologickom pozadí režimov a histórie režimov. Neviem, či sa oplatí k slovám S. Mičeva vôbec niečo napísať, ale v rámci objektivity sa o to pokúsim. S. Mičev ako riaditeľ múzea Snp v B. Bystrici, inak veľmi dobre platený z našich spoločných daní, si vytýčil vlastnú ideologickú orientáciu, z ktorej neustúpi ani o piaď. To plne chápem. Avšak čo nechápem, je vytrvalé odmietanie akýchkoľvek odlišných názorov v otázke historiografie takzvaného Snp. Takú zadubenosť dnes ťažko nájdeme, presvedčil som sa však, že existuje.

Lež, my sme národ holubičí, dovolíme si kydať v mene demokracie do vlastného hniezda a nič proti tomu nerobíme. Myslím však, že práve toto skončilo a nastáva nová éra minimálne pravdivosti slovenských dejín.

Miroslav Šuňal

autor je politológ

 
Recenzia knihy Ľubomíra Huďa - Zamatovo nežná tyrania PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Miroslav Šuňal   
21.08.2014 18:47
„Keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno ich zakážu!“ Tak takýto výstižný citát dokonale korešponduje s celou líniou knihy od známeho slovenského novinára, publicistu, spisovateľa a v demokratickom režime málo vídaného disidenta s vlastným názorovým pohľadom, Dr. Ľubomíra Huďa.

Ako hovorieval J.A. Komenský: Opakovanie je matkou múdrosti. V prípade druhého vydania tejto pozoruhodnej knižky to platí dvojnásobne. Knižka vyšla po prvý krát vo vydavateľstve Ezen v roku 2013, avšak slová, ktorými sa nám autor prihovára, sú viac než aktuálne aj dnes. Ako nám názov samotnej knižky napovedá, čitateľovi pripomína a hlavne osvetľuje obdobie Víťazného novembra, ako autor trefne vystihol a pomenoval novembrové udalosti z roku 1989. Venuje sa opisom udalostí a rovnako aj osôb, ktoré boli v pozadí, a obrazne povedané, poťahovali nitky udalostí, na ktorých boli zavesené dobre financované a vopred pripravené bábky v čele Víťazného novembra. To, že sa nám, naivným masám, veriacim v lepšiu budúcnosť už vtedy a tam na námestiach na plné ústa klamalo, iba vystihuje samotnú podstatu toho, čo nasledovalo a trvá dodnes. Červená sa zmenila na modrú. Prezliekli sa tisíce kabátov a kostýmov. Strhli sa masky z tvárí, niektoré tváre si natiahli masky nové. Áno, prišla možnosť slobodne sa rozhodnúť vo voľbách, avšak to by na čele každej strany nesmeli byť vopred pripravené figúrky západných mocností. Len my sme si naivne mysleli, že toto je sloboda. Až do chvíle, kedy nám začala byť diktovaná politická a spoločenská línia smerovania. Žiaľ, aj dnes sa však nájdu smutné postavičky, ktoré ešte veria v ideály slobody a demokracie. Väčšina z nich je však veľmi dobre zaplatená dolármi z rôznych amerických a európskych fondov a nadácií. Ďakujme Bohu za takých, akým je aj autor tejto knižky, aby otvárali oči všetkým, ktorí si oči chcú otvoriť. Nechajme však prehovoriť samotného autora: „Dedičstvo zamatovej tyranie sa za takmer štvrťstoročie nezmenilo. Kritici komunistického režimu poukazovali na pasivitu a strach socialistických občanov. Pred režimom, ktorý výmenou za sociálne istoty očakával poslušnosť, unikali na chaty, k svojim koníčkom a k existujúcim formám zábavy – od športu, cez estrády a zábavy po diskotéky. A čo v dnešnej zamatovej dobe? Akú podobu má strach? Existenčnú i názorovú. Zamestnávateľ si z nás robí rohožku. Vydiera nás hrozbami, že na ulici čakajú ďalší uchádzači o našu pozíciu. Bojíme sa o strechu nad hlavou pre hypotéky a úvery, pretože naša rodina môže skončiť na ulici, keď prídeme o prácu a nebudeme ich môcť splácať. Priamym dôsledkom toho je absolútna poslušnosť zamestnávateľovi, pretože väčšmi než v minulosti rozhoduje o našom životnom osude. Neodvážime sa povedať nahlas politicky nekorektné názory, akými sú kritika násilníckych a agresívnych etník, odlišný pohľad na minulosť – najmä pokiaľ ide o druhú svetovú vojnu, súčasnú politiku Veľkého brata v Bielom dome za veľkou mlákou, odmietanie ekonomických princípov nekonečného rastu, zisku a prosperity, spochybňovanie daňovej politiky či liberálnych koncepcií spoločenského vývoja. Byť out je horšie než nebyť členom strany v komunistickom režime. Ale pozor, môžeme slobodne revoltovať za drogy či sexuálne experimenty, smelo môžeme byť proti tým, ktorí spochybňujú bezzásadovosť, duchovnú úbohosť a účelové manipulovanie súčasného systému, ktorý nemá vízie, koncepciu, ciele a ideály. Celá jeho podstata spočíva nie na zmysluplnom bytí, ale vo vlastnení, ovládaní, úspešnom vybabraní so všetkým a s každým, z koho možno niečo získať vo svoj prospech, bez ohľadu na ďalší vývoj.“ Touto krátkou ukážkou chcem naznačiť, ktorým smerom sa autor vydáva na cestu vysvetlenia nespochybniteľných faktov, ktoré sú v našej spoločnosti či si to chceme priznať alebo nie, aplikované už takmer neuveriteľné štvrťstoročie. Za celých 25 rokov sa v našej spoločnosti mnohé zmenilo, avšak pravda je taká, že jedna totalita bola úspešne nahradená druhou totalitou. Vycvičení lokaji druhej, novodobej demokratickej totality nám rovno pred očami kompletne rozpredali a rozkradli všetok štátny majetok zahraničným, presnejšie západným firmám s ekonomicko – veľmocenskými záujmami. A s neodôvodneným tvrdením, že štát je najhorší vlastník. Samozrejme, zlý vlastník je možný iba z toho dôvodu, že do štátnych firiem si títo lokaji západu dosadzovali svojich pätolízačských nochsledov bez akéhokoľvek záujmu rozvíjať vlastný štát! Totálne ožobračenie národa je výsledkom tejto politiky. Potravinová, energetická a bezpečnostná sebestačnosť sú minulosťou. Dnes nám chcú pred očami ukradnúť aj vodu. Dokedy sa budeme iba nečinne pozerať? Autor v knižke otvorene pomenuváva osoby, ktoré stoja za pohybom svetových dejín. Osoby, ktoré vytvárajú dejiny a svetový poriadok tak, aby z toho mohli vyťažiť pre seba a svoje potomstvo čo najviac. Rockefellerovci, Rothschildovci, H. Kissinger, Max Warburg, J. Morgan, bankári Kuhn a Loebe, Lev Trocjkij, Z. Brzezinski, A. Weinstein, G. Soros, nám známy F. Gál či P. Demeš a mnoho, mnoho iných. Čo a koho sa tu autor neodvážil pomenovať pravým menom, urobil tak brilantným spôsobom vo svojej najnovšej knižke Presstitúti verzus konšpirátori. Za nevšednú odvahu pomenovať veci pravdivo a otvorene, považujem autora za novodobého disidenta a personu non grata dnešnej, vraj slobodnej doby. Rád si však stúpnem po jeho boku. Zdieľame totiž rovnaké presvedčenie o pozadí Svetového poriadku, Víťazného novembra či nevídanej cenzúry všetkého, čo len trochu zaváňajúceho kritikou demokratickej totality.

Dovolím si tvrdiť, že autor vo svojich politických analýzach predstihol dobu, keď čitateľovi predkladá pohľad aj na dnešnú situáciu na Ukrajine. Víťazný november v Česko-Slovensku podľa neho splnil úlohu inšpirácie na ovládnutie Ukrajiny takzvanými demokratickými silami. Potvrdili mu to aj slová P. Demeša, riaditeľa German Marshall Found of the United States pre strednú a východnú Európu počas Oranžovej revolúcie pred 10 rokmi v roku 2004!! : „To, k čomu dochádza, nie je o tom, či Ukrajina pripadne Rusku, alebo Západu. To je zjednodušený pohľad. Je to zápas o obyčajnú ľudskú dôstojnosť, a nie o proruskú alebo prozápadnú orientáciu. Ľudia sa cítia hrubým spôsobom oklamaní. Ukrajinci dozreli, už to nie je ľudské stádo, ktoré chce byť niekým manipulované. Je to veľký ľudský vzdor.“ Všetci dnes vidíme, ako tento vzdor vyzerá a kam tento ľudský vzdor smeruje. Ľubomír Huďo v knižke odhaľuje pozadia aj iných kvetnatých a farebných revolúcií. Je iba na samotnom čitateľovi, aby si spravil vlastný plastický obraz o opisovaných manipuláciách dejín a osudov celých štátov a národov.

Mgr. Miroslav Šuňal

autor je politológ

alt

 
Analýza SNS PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Admin   
02.03.2014 20:16

PDF na stiahnutie

 
Komentár k článku: "Politická strana nemá byť biznis" PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Maria   
07.01.2014 09:57
Na stránke SNS (http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-politicka-strana-nema-byt-biznis/) bol dňa 27.12.2013 uverejnený nasledovný článok, ku ktorému by som rada pridala svoj komentár.

Pôvodný článok:

"Slovenská národná strana (SNS) je za štandardné politické riešenia a fenomén ,,antipolitiky”, ktorý na Slovensku reprezentuje najmä OĽaNO, považuje za slepú uličku. Z politiky netreba robiť biznis – na jednej strane politická strana berie štátny príspevok v duchu zákona o politických stranách a na druhej sa tvári, že nie je politickou stranou.

Politická strana by nemala byť dehonestovaná, má mať svoje pravidlá. Je nevyhnutnou podmienkou parlamentnej demokracie a nástrojom, cez ktorý sa má realizovať politika. Politická strana sa vinou niektorých politikov dostala do pozície niečoho akoby zlého, outsidera. Ale politická strana svojím mechanizmom má byť garantom toho, že nebude ,,nakazený“.

Práve v neštandardných systémoch sa presadzujú na úkor politických strán jednotlivci, čo vedie skôr k ,,nakazeniu” štátu korupciou. Pri štandardných modeloch v západných krajinách nikto nespochybňuje politický systém. Tu je to na hrane anarchie. Možno to niekomu v západných krajinách aj vyhovuje, že je tu takýto stav a rôzni samozvaní jedinci. To bolo v minulosti obrovské zlyhanie lídrov politických strán, že sa strany prestali akceptovať. Možno, že až naše deti sa dožijú štandardnej politickej kultúry.

SNS bude v budúcnosti presadzovať také zmeny zákona o politických stranách, aby štátny príspevok dostávali len reálne existujúce strany, ktoré majú členov, orgány a normálne fungujúci stranícky život. SNS bude iniciovať zrušenie takých politických strán, ktoré nie sú politickými stranami. Je najvyšší čas, aby sa urobila reforma zákona o politických stranách.

Aj keď líder OĽaNO Igor Matovič si myslí, že financie od štátu nepatria stranám, ako je SNS a je presvedčený, že OĽaNO je jedinou stranou v politike, ktorá nepotrebuje k životu žiadne čierne peniaze a údajne ju to robí stranou absolútne nezávislou. Podľa I. Matoviča ľudia vedia, že predstavitelia SNS rozkrádali Slovensko a práve takéto strany by nemali mať nárok na akékoľvek financie od štátu. Nová SNS sa však dištancuje od predchádzajúcich praktík bývalých národniarov. Nová SNS dokázala, že nová cesta bez korupcie je správna a má za následok nárast členskej základne SNS."

Koniec článku

Vážení priatelia,

dovoľte mi k tomuto článku malý komentár. Veta : Z politiky netreba robiť biznis...Čo k tomu dodať? Asi si z času na čas nezaškodí pozrieť živnostenský alebo obchodný register niektorých členov strany.

Nová SNS dokázala, že nová cesta bez korupcie je správna a má za následok nárast ČZSNS. Priznám sa, že roky som sa pohrávala s myšlienkou byť skutočnou členkou SNS a chcela som byť na to patrične hrdá. Tento krok som urobila v oktobri. Odovzdala som svoju prihlášku, síce do dnešného dňa sa mi nik neozval, teda naivne som si myslela, že mi bude preukaz oficiálne odovzdaný alebo mi bude doručené upovedomenie o tom,že moje členstvo sa spracúvava, ALE ...Bohužiaľ. SNS sa síce pýši nárastom členskej základne, ale asi nie na dlho. Zrejme si dávate otázku: prečo si teda vstúpila do SNS? Odpoviem Vám . Pretože som si myslela a dúfala v to, že SNS MENÍ Slovensko. Nie, nezmenilo sa vôbec nič, pardon, zmenilo sa niečo. SNS podporila kanditáta maďarskej strany do VUC. A to je pre mňa ako SLOVENKU neprijateľný fakt. Preto Vám aj touto cestou oznamujem, že oficiálnu odhlášku zo SNS pošlem na sekretáriát do BA v dohľadnej dobe. Je pravdou to , že počet členov vzrástlo, ale ak majú byť vedení iba ako štatistika, v tom prípade poviem, že kvantita sa kvalite nevyrovná. Chcela som pracovať aktívne, urobiť niečo pre Slovákov žijúcich na JUŽNOM Slovensku, nakoľko tu roky žijem, ale futbal hrať neviem. Milujem Slovensko a verím, že každý jeden z vás pochopí môj postoj.

S pozdravom a úctou Mária Puková.
 
Začiatok autonómie? PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Maria   
30.10.2013 16:56

Touto cestou sa chcem podeliť s vami o zážitok, ktorý mi zdvihol tlak. Dovoľujem si vám predložiť tlačivo Oznámenie o čase a mieste konania volieb do VUC. Ja osobne tam vidím začiatok autonómie (aj keď tento postoj Most-híd vo svojej Vízií 2016 odmieta), ale zdravý sedliacky rozum rozpozná odkiaľ fúka vietor. Dané oznámenie je písané v rôznych jazykoch, okrem maďarčiny aj v cigánčine.

Dávam si otázku, prečo?? Do dnešného dňa nikomu nevadilo, že dostávali oznámenia v slovenskom podotýkam štátnom jazyku. V našej obci boli rozdané oznámenia aj čisto v slovenskom jazyku a zvyšný voliči dostali oznámenia v 6 jazykoch. Zrazu sa musíme prispôsobovať menšinám, ktoré nás tlačia do kúta a presadzujú si svoje nároky. V iných štátoch si menšiny vážia, teda musia si vážiť štátny jazyk. Na Slovensku menšiny potláčajú nás Slovákov a ničia náš slovenský jazyk, našu hrdosť a naše práva... a my sa len potichu prizeráme a poklonkujeme. Necháme sa utláčať a zneužívať. Slováci pokiaľ sa nepostavíme voči neprávosti páchanej na slovenskom národe, verte, že o pár rokov sa budú naše deti povinne učiť jazyky menšín. A my, Sloveni budeme zatratení... ale pamätajte...

Sloveni sme od rodu – slovenskému národu ani jeden nebude z nás nikdy na škodu...

Mária

 
Recenzia knihy Ivana Kamenca: Tragédia politika, kňaza a človeka. Dr. Jozef Tiso, 1887-1947. PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Miroslav Šuňal   
19.06.2013 17:57
Priznám sa, že keď som uvidel na pulte kníhkupectva knihu Ivana Kamenca Tragédia politika, kňaza a človeka, venovanú Dr. Jozefovi Tisovi, v kútiku duše som dúfal, že po mnohých rokoch odsudzovania osoby prvého slovenského prezidenta sa tento autor už konečne dopracoval k objektívnemu hodnoteniu doby, v ktorej Dr. Jozef Tiso žil a pracoval. Podľa svojich vlastných slov, autor si dobre uvedomuje svoje vlastné odborné limity i spoločenské úskalia tohto pokusu a rozhodne si nemyslí, že jeho interpretácie či hypotézy sú všeobecne platné, nekorigovateľné a pre každého prijateľné. Písať monografiu a ešte o tak významnej politicko-historickej postave akou Dr. Jozef Tiso nesporne bol, si vyžaduje dávku odvahy, pretože vždy sa nájdu ako zástancovia, tak aj oportunisti akéhokoľvek diela o prvom slovenskom prezidentovi. Myslím si, že každé dielo, každá práca, ktorá prináša informácie o Dr. Jozefovi Tisovi a približuje dobu v ktorej žil, by mala byť vítanou tak v kruhoch odbornej ako aj laickej verejnosti. Mojim cieľom nie je stavať sa do role nejakého kritika práce autora, to v úmysle nemám. Chcem však poukázať na niektoré autorove prinajmenšom zvláštne interpretácie.

V prvom rade autorov pojem takzvaná vojnová Slovenská republika. S týmto pojmom a tvrdením nemožno súhlasiť, ba treba ho považovať za účelový. Republika nemôže mať prívlastok. Autor tento pojem používa neprimerane často a na žiadnom mieste svojej práce prívlastok vojnová svojim čitateľom nevysvetlil. Ani nemôže, nakoľko prvá Slovenská republika vznikla 14. marca 1939, v čase všeobecného mieru. Druhá svetová vojna sa však oficiálne začala až 1. septembra 1939, obsadením Poľska nemeckou armádou. Avšak ani tento viditeľný dôkaz nebráni autorovi neustále dookola opakovať svoje tvrdenie. Ak však za merito svojho tvrdenia považuje vojenské ťaženie slovenskej armády proti Poľsku, autor veľmi dobre vie, že Slovenská republika si iba vzala späť územie, ktoré zabralo okupačné Poľsko. Vyhlásenie vojny ZSSR bolo vopred dohodnuté v spojeneckej zmluve s Nemeckom, kde sa Slovenská republika zaviazala pomáhať nemeckej armáde. Autor znovu veľmi dobre vie, čo znamenalo Nemecko v tej dobe, že bolo hegemónom v oblasti. V Mníchove sa mu podriadili aj také veľmoci ako Francúzsko či Veľká Británia. A to už rok pred vypuknutím druhej svetovej vojny! A Slovenská republika s tromi miliónmi obyvateľov sa v žiadnom prípade nemohla stavať do pozície neposlušného, tvrdohlavého štátu. Tým by bol ortieľ Slovenskej republiky spečatený. I keď na druhej strane, autor znovu veľmi dobre vie, že Dr. Jozef Tiso sa niekoľkokrát vzoprel Hitlerovým rozhodnutiam a postupoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Autor v celej svojej práci opisuje, aj keď dosť stručne, jednotlivé etapy a udalosti v živote Dr. Jozefa Tisu zaujato. Raz je pre neho Dr. Jozef Tiso zástancom spoločného štátu Čechov a Slovákov, ale o pár stránok ďalej, o tom istom Dr. Jozefovi Tisovi neváha napísať, že bol strojcom rozbitia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako príklad uvediem vyhlásenie samostatného Slovenského štátu, ktorý autor približuje spôsobom, akoby to bola najväčšia tragédia v dejinách Slovenska. Pritom veľmi dobre vie, že išlo o vyvrcholenie národno-emancipačného procesu Slovákov. Tragédiou bude to, ak si ktokoľvek, kto sa chce dozvedieť o tejto dobe viac informácií, prečíta ako historický fakt túto prácu. Práca je povrchným ahistorickým paškvilom. Snaha sa však autorovi nedá uprieť. Kráča s dobou, v ktorej už dnes málokoho zaujíma jeho predpojatý pohľad. Dnes má ktokoľvek na výber z množstva alternatívnych informácii, ktoré za pôsobenia autora neboli dostupné. Preto pristúpil k doplneniu svojej pôvodnej práce a v závere tvrdí, že Tiso patrí do slovenských dejín nielen pre svoje viac ako štvrťstoročné politické aktivity, ale aj preto, že s jeho menom je spojená aj jedna dôležitá etapa emancipačného napredovania slovenského národa. Napredovania v dobe, v ktorej nadobudol svoju samostatnosť a budoval sám seba. Bola to doba veľmi ťažká a pre mnohých z nás nepredstaviteľná. Preto každý, kto chce pochopiť akúkoľvek a nielen túto dobu, mal by v prvom rade poznať a chápať súvislosti. Tak ako to interpretoval Edmund Husserl s jeho fenomenologickou redukciou, ktorá má predstavovať základ novej teórie poznania a to tak, že jej prostredníctvom bude človek schopný zbaviť sa prirodzeného pohľadu na svet, ktorý je iba habituálneho charakteru. Autor by sa tejto metódy mal prinajmenšom pridŕžať.

Čo sa týka tragickej otázky európskych židov, to čo sa s nimi stalo počas druhej svetovej vojny, sa nedá nijakým spôsobom ospravedlniť. Autor však musí prinajmenšom tušiť, že Slovenská republika nebola strojcom a ani vykonávateľom týchto zverstiev na židovskom etniku. Písať históriu Slovenska cudzou optikou v čase samostatného štátu je prejavom nekompetentnosti alebo dôkazom zlého úmyslu. Slovensko od roku 1993 už nemusí preberať cudzie záujmy do vlastných dejín. Bolo by však viac než vhodné, konečne spracovať túto tému pravdivo. Prečo sa židom v Európe stalo to, čo sa im stalo. Prečo práve toto etnikum bolo toľko nenávidené v celej Európe, že muselo prísť k tejto hroznej tragédii. Týmto v žiadnom prípade nechcem zľahčovať ich tragédiu, iba si myslím, že osvetlenie týchto dejín by dalo odpoveď na mnohé dodnes nezodpovedané otázky. Na záver môžem každému odporučiť vziať do rúk uvedenú prácu a po prečítaní si vytvoriť samostatný obraz o autorovej „objektívnosti“. Avšak pre tých, ktorí sa rozhodnú doplniť si vedomosti o prvom slovenskom prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi, rozhodne odporúčam pátrať aj po iných zdrojoch informácií. A rovnako o prvej Slovenskej republike. Samozrejme, nie všetko čo týka uvedenej publikácie je vyslovene zlé, nájdu sa i svetlé momenty. Tie si však čitateľ znalý problematiky bude hľadať ťažšie.

Mgr. Miroslav Šuňal

autor je politológ
 
Bratia naveky! PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Admin   
21.02.2013 14:00
 
Zastrašovanie PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Miroslav Šuňal   
19.02.2013 09:43
Vážení priatelia.

Tieto riadky píšem pod vplyvom udalostí, ktoré sa udiali za posledných pár hodín. Udalostí, ktoré sú svojim obsahom rozdielne a predsa sú si také blízke. Aj dnes je totiž vykonávané hrubé zastrašovanie a existenčné ničenie uvedomelých národovcov na Slovensku. Udalosti, ktoré sa odohrali a odohrávajú, sú realitou, nie sú výplodom fantázie.

Žiaľ, aj dnes si mnohí z vás čitateľov týchto riadkov neuvedomujú, aká obrovská mašinéria sa roztočila proti národovcom na Slovensku. Byť dnes národovcom na Slovensku, dovolím si tvrdiť, je rovnaké, ako za socialistického režimu byť politickým disidentom. Navyše s istotou tvrdím, že tí zlí komunisti boli bezduchými amatérmi a slabučkým čajovým odvarom proti molochu dnešného takzvaného demokraticko-pluralitného, slobodného, trhového, liberálneho či ekologického systému. A v jednej veci boli dokonca čestní. Človek vedel na čom je a čo ho čaká. Znie to neuveriteľne, ale mal aspoň takéto istoty. Dnes sa už za vyslovenie pravdy žiaľ, aj zabíja. Sloboda sa totiž v tomto systéme stala výsmechom. Výsmechom do tvárí čestných a pravdu milujúcich ľudí. Slobodu zakopali na najspodnejšie miesto toho najspodnejšieho suterénu dnešnej doby, kde o všetkom a o všetkých rozhoduje kapitál a trh. Trhom sa stala ústavná legislatíva a zákony. Držitelia kapitálu sú však historicky nepoučiteľní. A pravda? Tá pre systém neexistuje, systém má predsa tú svoju, jedinú a správnu pravdu. Byť národovcom je pre tento systém neprijateľné. Byť národovcom vyhlásil tento systém vlády kapitálu za zločin. Vyhlásil mu systematické potláčanie a ničenie. Musíme si uvedomiť, že už aj súkromie každého jedného človeka prestalo existovať. Máme sa snáď uchýliť do systémom vyhradených rezervácií? Alebo predať svoj majetok a vysťahovať sa aj so svojimi rodinami? Aj toto sme tu už mali. Dnes to tu máme opäť. Gérard Depardieu je prvým známym.

Máte ozveny a zvláštne šumenie v telefónoch? Ešte stále nepovažujete prenosný telefón za špičkové odpočúvacie a polohu monitorujúce zariadenie? Niečo píšete v elektronickej forme a máte divný pocit, že vaše najvnútornejšie myšlienky už nie sú iba vaše? Alebo chcete byť niečím výnimočný? Máte iné, než vopred nalinkované predpísané myslenie? Máte pocit, že veci vidíte inak ako ostatní?

Slávny George Orwell mal zrejme veľmi jasnú myseľ keď písal svoj najslávnejší román. Zámerne som ho nenazval utopistickým, pretože žiaľ utópiou nie je. Priatelia. Pouvažujte v tichu svojich hlbokých myšlienok nad mojimi slovami. Nemám úmysel znechutiť vám existenciu. Iba priniesť iskru. Iskru, ktorá verím aspoň v niekoľkých vás zapáli plamienok zamyslenia sa. A z plamienka sa môže stať oheň.

Nám je však cťou, že nasledujeme Toho, ktorý nám dáva nádej. Je to jediná naša nádej v týchto ponurých a temných časoch, kde zlo naplno rozprestrelo svoje krídla nad celým svetom. Nech nás posilňujú Jeho slová plné nádeje a svetla. Poslední budú prvými a prví budú poslednými. To je naša Pravda. To je naša Sloboda. To je naša Cesta.

Miroslav Šuňal
 
Chudoba a sociálne vylúčenie? PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Slavomír Hromada   
05.04.2011 10:43

Chudoba a sociálne vylúčenie Cigánov je dnes jednou z veľmi diskutovaných tém už nielen na Slovensku, ale aj na politickej scéne v EÚ. Dôvodom sú minuloročné zásahy Francúzka proti Cigánom z Rumunska a Bulharska, členských krajín EÚ, ktorí využili klauzuly o voľnom pohybe osôb a usadili sa vo Francúzku. Tu narazili na odpor domácich obyvateľov, ktorí sa sťažovali na ich neprispôsobivé správanie a taktiež na nárast kriminality. Francúzsko reagovalo na túto situáciu likvidovaním nelegálnych táborov, ktoré vznikli na miestach určených na kempovanie, či ako odpočívadlá pri cestách, a následným vyhosťovaním Cigánov späť do domovských krajín. Stalo sa preto terčom kritiky niektorých iných členských štátov EÚ, ktoré ho obvinili z rasizmu. Tu je potrebné podotknúť, že trebárs členský štát EÚ Luxembursko, ktoré sa ku kritike pridalo, by nemohlo mať s takouto nelegálnou migráciou problém, keďže jeho zákony neumožňujú ani prespanie na verejných priestranstvách, s odvolaním sa na hygienu, okrem oficiálnych platených miest na to určených.

Čítajte viac...
 
HAARP a zemetrasenie v Japonsku PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Miroslav Šuňal   
14.03.2011 14:05

Šokujúca teória: Za apokalypsou je americká tajná zbraň! S touto informáciou nás dnes zaplavili všetky internetové portály. To, čo sme si dovolili už dávno tvrdiť, že na svete je vyvinutá zbraň neuveriteľnej sily, ktorou sa dokáže ovplyvňovať počasie alebo vyvolávať zemetrasenia sa stáva realitou aj pre tých, ktorý tieto teórie dodnes označovali za konšpiračné. Prírodná katastrofa alebo cielený útok na ekonomiku? Položiť si túto otázku vás donúti video ktoré sa stalo po nešťastí v Japonsku hitom na internete.

Čítajte viac...
 
Je európska integrácia mŕtva? PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal SNJ   
28.02.2011 13:17

Myšlienka európskej integrácie ako takej vznikla na troskách 2. svetovej vojny, kedy si víťazné mocnosti položili otázku, či je možné podobnej katastrofe predísť a ak, tak ako. Aspoň takto sa charakterizujú prvotné myšlienky európskej integrácie, ktorá sa začala budovať po hospodárskej stránke ako Spoločenstvo uhlia a ocele a kde sa spojili odvekí rivali – Francúzsko a Nemecko. Myšlienka vskutku šľachetná, ktorá mala predznamenať zmierenie medzi národmi a zabezpečiť spoločnú prosperitu pred rivalitou, ktorá viedla v minulosti v krátkom čase k dvom pustošivým vojnám.

Čítajte viac...
 
Návrat koruny? Nemýlili sme sa! PDF Tlačiť E-mail
Komentáre
Napísal Stanislav Pánis   
13.12.2010 18:24

Veľkosť myšlienok, ktoré nám zanechali naši predkovia vo svojich tradíciách, by mala ovplyvňovať predovšetkým rozhodnutia tých, ktorí dostanú možnosť rozhodovať čo i len na krátky čas o osude nášho národa. Ľudstvo na svojich jednotlivých vývojových stupňoch pri výmene tovarov používalo rôzne spôsoby. Tento jav napokon našiel svoje miesto nielen v ekonomickej, ale i kultúrnej rovine, kde sa stal identifikačným znakom charakteristickej príslušnosti jednotlivých národov.

Čítajte viac...
 
« ZačiatokPredošlý12345ĎalšíKoniec »

JPAGE_CURRENT_OF_TOTAL

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images