Odchádzajúci mesiac január bol zvláštnym mesiacom. Vo vzduchu už cítiť, že sa zvolebnieva, a tak sú na politický front nasadzované najťažšie kalibre. Súdruhovia, opití mocou vo vidine vyše 40%ných preferencií, začínajú byť čoraz viac odtrhnutí od reality a naplno sa u nich začína prejavovať nekultúrnosť, netolerancia a obmedzenosť, presne ako v časoch monsterprocesov z 50.tych rokov, či z obdobia normalizácie.

Dnes už nemožno nahlas povedať nič bez toho, aby súdruh Kaliňák a jeho podriadený, ale o to drzejší súdruh Packa, sa nezačali vyhrážať najvšemožnejšími postihmi zo strany silových zložiek, ak niekto spochybňuje jediné správne SMERovanie k svetlým zajtrajškom. Začiatkom januára sa na slovenské pomery nevídane postavili na odpor vládnym zámerom s mýtom slovenskí autodopravcovia, pre ktorých sú ceny mýta likvidačné. Aj sieť spoplatnených úsekov je neporovnateľne hustá v porovnaní napr. so susedným Českom a taktiež drahšia.

Od prvého dňa štrajku, ktorý podporovala väčšina ľudí na Slovensku, sa silové zložky vyhrážali protestujúcim nasadením kukláčov, aby napokon pristúpili k tisícovým pokutám a odoberaniu vodičských oprávnení. Premiér, uvedomujúc si, že tieto škandály by mu mohli ubrať na popularite, s populizmom jemu vlastným, prišiel so „spásonosnými“ ústupkami, hoci niekoľko dní pred tým tvrdošijne urválkovsky trval na svojej pravde. Polícia zas dokázala, že nie je na strane imaginárneho občana, ale na strane vlády, hoci ju platíme z našich daní.

O niekoľko dní na to, sa nebystrí Kaliňákovci blysli zasa: cestujúcemu do Dublinu pribalili do batožiny výbušninu, ako súčasť cvičenia. Cvičenie bolo natoľko úspešné, že cestujúci priviezol výbušninu až do Írska, kde ho neskôr zaistili. Kaliňákovci sa poponáhľali s odškodnením (opäť z našich daní), ktorého výšku odmietli zverejniť. Odškodnený poškodený už vydal stanovisko, že výbušninu nemal v batožine, ale vraj v popruhoch (možno by sa zišla rekonštrukcia pre všetkých tých, ktorí si to nevieme predstaviť). Nuž odškodnenie robí zázraky. Možno by bolo dobré do takýchto popruhov batožiny, napríklad ministra vnútra Kaliňáka, v rámci cvičenia priložiť aj heroín a skúšobne ho vypraviť do Thajska. Tam by mohol tiež vykrikovať, že „tak ma zastreľte“ ako na výbore NR SR rokujúcom o jeho odvolaní, thajská vláda by jeho želaniu istotne vyhovela.

No a do tretice sme konečne na Slovensku privítali vzácnych hostí, prepustených teroristov z ilegálnej väznice USA Guantanámo. Budeme ich tu živiť z našich daní a oni nám zas na oplátku možno predvedú nejaký ten bláznivý kúsok, pri ktorom lietajú ovzduším nielen trosky, ale aj mŕtve telá. Ale záväzky sú záväzky – trvali sme na zrušení Guantanáma, teraz musíme niesť dôsledky – aspoň takto umne a diplomaticky to vysvetľuje naše ministerstvo zahraničia. Nuž čo, akosi sa nám to pomiešalo – tí čo žiadajú spravodlivosť sú teroristi, tí čo by mali proti teroristom bojovať sami páchajú teroristické činy a v rámci boja proti terorizmu otvárame teroristom náruč... Ak sa vám to zdá nenormálne, potom nemáte ešte dostatočné kolektívne európske myslenie. Našťastie.