Každé historické obdobie malo svoje bábkové vlády, čo bolo neodmysliteľnou súčasťou imperátorov, tak ako u kráľov dvorní šašovia. Aj keď spôsob života ľudí na začiatku tretieho tisícročia je silne ovplyvnený technickým rozvojom, túžba vyniknúť a parazitovať na iných v ničom nezaostáva za ktoroukoľvek epochou dejín. Nemusíme chodiť ani ďaleko do sveta kde je bohatá ponuka takýchto príkladov, v našom slovenskom politickom spektre ich máme viac než dosť. Od úkladných nástrah v rannom či neskorom stredoveku, cez predajnú šľachtu v novoveku. Keď vďaka nej nám tu od bitky pri Moháči vládol degenerovaný rod Habsburgovcov a súčasne plienilo našu vlasť a vraždilo našich predkov zbesilé turecké etnikum. Až po psychicky nevyrovnané elementy 20. storočia typu Hodžu, Bacílka, Šrobára a súčasných nezdravo cudzím záujmom slúžiacim charakterovo chorých indivíduí. Veď aj dnes priam ako v divadle sa opakuje známy scenár likvidácie opotrebovaného formou zošrotovania.

Práve sa nám na Slovensku odohráva rozprávka amerického sna o likvidácii Mickey Mouseho, ktorému sa za žiadnu cenu nechce ísť zo scény. Aj keď je iba filmovou postavou, stále mu akosi nedochádza, že možno jeho finanční poradcovia, ktorí keď mu zakladali konto v švajčiarskej banke, pre jeho divadelnú skupinu, podali dôveryhodné informácie jeho kolegovi na ľavej strane zo srdcom plným „sociálneho cítenia.“ Už aj malé dieťa, ktoré nedávno zakričalo, že cisár je nahý, vie, že doslúžil. Dôvod je jasný – už je opotrebovaný. Má ho nahradiť plešatý ujo, aj keď nie je fešák. Donedávna slúžiaci dobre platení roztlieskávači pri Mikiho výstupoch z radov mienkotvorných médií dostali od nadnárodných spoločností nový pokyn, pred tým než príde plešatý fešák na trón, treba Mikiho pekne pochovať.

A všetko sa toto deje pod odborným dohľadom režiséra strýčka Sama, lebo kto sa dopustí chyby a nedôsledne zahrá svoju rolu, pôjde k svojmu kopytu, a keď neposlúchne pred tým než ho strelia do hlavy, ho strelia v garáži do nohy. A tak to ide krok za krokom na Slovensku, kde aj Báthoričkin Ficko mal svoje žiarivé obdobie s následným neblahým koncom. Strýčko Sam zavelí raz ľavá, raz pravá a tak dookola.... Najvtipnejšie na tom všetkom je, že veľakrát ani herci v hlavných úlohách nevedia akých šašov hrajú. O to viac sú za svoje činy zodpovední, pretože ich egocentrizmus a túžba po moci umožňuje cudzím záujmom manipulovať naším štátom a súčasne zamedzujú aby sa prirodzeným spôsobom dostali na jeho čelo schopní ľudia.