Národ.sk
Voľme budúcnosť Slovenska PDF Tlačiť E-mail
Napísal Admin   
02.02.2016 20:06
Štvrťstoročie po tzv. Nežnej revolúcii vidíme, že nenastala očakávaná duchovná obroda národa a ekonomický rozvoj. Naopak, Slovensko stratilo aj svoju energetickú a potravinovú sebestačnosť i obranyschopnosť a stalo sa polokoloniálnym odbytiskom cudzích produktov. Tento stav je výsledkom pôsobenia vonkajších síl i vlastizradnou činnosťou niektorých domácich politikov. Jedinou pozitívnou zmenou bola obnova štátnej samostatnosti SR.

Po ekonomicko-sociálnej deštrukcii nás západní spojenci nútia prijať aj morálne zvrátenosti v podobe gender ideológie a najnovšie, pod hlavičkou pofidérnej solidarity, i tisíce neintegrovateľných moslimských imigrantov. Dnes je už zrejmé, že cieľom riadenej imigrácie je zničenie európskych národov a štátov a predovšetkým, kresťanských koreňov Európy. Invázia imigrantov pokračuje ruka v ruke s agresívnou politikou USA a Západu proti Rusku a súčasne od nej odpútava pozornosť. Cieľom je vyvolanie nového svetového konfliktu, z ktorého by profitovali hlavne USA.

Pred 25 rokmi sme sa zbavili okupačných sovietskych vojsk, po štvrťstoročí nepotrebujeme nové, tentoraz americké. Preto protestujeme proti tomu, že naši zástupcovia v NR SR s prítomnosťou cudzích okupačných vojsk súhlasili.

Pri súčasnom stave politického vývoja je pravdepodobné, že voľby v roku 2016 budú posledné, ktorými ešte možno zmeniť domácu politickú scénu a tým prispieť k zmenám v celoeurópskom kontexte. Voľby 2016 ukážu, či bude trend deštrukcie Slovenska pokračovať, alebo sa pokúsime o zvrat. Nepremeškajme túto jedinečnú príležitosť. Ide o veľa, o prežitie SR, slovenského národa, o budúcnosť našich detí. Rozhodnime sa podľa svojho svedomia, nie podľa propagandy agresívnych, nenávistných médií či podľa zmanipulovaných a kúpených predvolebných prieskumov.

Celková situácia, ale i naša občianska a národná povinnosť vyžadujú, aby sme si zvolili takých kandidátov, ktorí preukázali, že sa pri obhajobe slovenských záujmov nenechajú zastrašiť médiami, zlomiť mocou, kúpiť peniazmi či funkciami. Sme presvedčení, že týmto požiadavkám zodpovedá kandidátka Ľudovej strany Naše Slovensko a jej líder Marián Kotleba. Veríme, že v nastolenej línii nekompromisnej obhajoby slovenských záujmov bude strana pokračovať a preto jej dávame svoj hlas.

Signatári Iniciatívy 2016:

Mgr. Miroslav Šuňal, politológ

Ing. Eva Zelenayová, publicistka

ThDr. Ján Košiar, katolícky kňaz

PhDr. Martin Lacko, PhD., historik

Ing. Marián Šuran, podnikateľ

Mgr. Stanislav Hric, obč. aktivista

Ing. Ján Litecký Šveda, projektant

MUDr. Natália Grausová, lekárka

Ladislav Nebus, dôchodca, obč. aktivista

Peter Kašarík, živnostník

Ing. Vladimír Zeman, živnostník

Mgr. Anton Čulen, učiteľ, katechéta

Ing. Emil Bednárik, administratívny pracovník

Ing. Jozef Mikuš, dôchodca, obč. aktivista

ThMgr. Ignác Juruš, katolícky kňaz

Výzvu podporujú:

Gabriel Juruš, katolícky kňaz – Montreal, Kanada

Vladimír Gregor, spisovateľ, filozof, knihovník

Anton Selecký, kresťanský aktivista, publicista

Mgr. Lenka Bočkayová, pedagogička

Mgr. Slavomír Hromada, živnostník

Mária Sýkorová, dôchodkyňa, obč. aktivistka

Mgr. Jozef Krajčík - pedagóg

Milan Rybársky, dôchodca, obč. aktivista, predseda MO MS Kremnica

Karol Polanský, kresťanský aktivista

Mgr. Margaréta Vyšná, kulturologička

Teodor Križka, básnik, šéfredaktor časopisu Kultúra

Dr. phil. Darina Vergesová M.A., slavistka, prekladateľka, publicistka

PhDr. Pavol Mikula, sociológ

RNDr. Valentín Švidroň, CSc., obč. aktivista

František Gajdoš, súkromný podnikateľ

Jozef Nemčok, poľnohospodársky technik, penzista

Ing. Zorislav Neumann, ekonóm

JUDr. Ján Marcinko, právnik, advokát

PaedDr. Mária Marcinková, učiteľka

Ing. Miloš Sečkár, manažér

RNDr. Daniela Sečkárová, biochemička

Ondrej Binder, kresťanský aktivista

 
Kandidáti do NR SR PDF Tlačiť E-mail
Napísal Rado   
18.01.2016 20:29

Kandidáti do NR SR za Ľudovú stranu Naše Slovensko:

 
Prečo voliť Mariana Kotlebu a Ľudovú Stranu Naše Slovensko PDF Tlačiť E-mail
Napísal Rado   
18.01.2016 20:13
Prestaňme sa hanbiť za Ježiša Krista!

Boh odovzdal ľuďom svoje posolstvá prostredníctvom svojho Syna Ježiša Krista, pretože nás dostanú hlbšie do poznania božských Tajomstiev. Tie nás učia, že keď sa priblížime k Bohu, nadobudneme väčšiu svätosť a vložíme do Neho svoju vieru, život začne dávať väčší zmysel a bude naplnený. Písmo sväté znázorňuje, že naša odmena nemusí byť okamžitá, no ak máme vieru v Boha skrze Ježiša Krista, stále môžeme získať vnútorný pokoj a pocit zmysluplnosti hoci aj v našom trápení. A aj keď nemusíme získať tieto dary hneď, určite na nás čakajú a Boh tento prísľub vyplní. Boh si všíma a počúva svojich verných. Slová svätého Evanjelia hovoria jasnou rečou: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý kto prosí dostane, a kto hľadá nájde, a kto klope tomu otvoria.

Pri týchto slovách večnej Pravdy si, bratia a sestry, spomeňme na slová a činy, ktoré v priebehu svojho celoživotného poslania, ale hlavne posledných dní, verejne vyslovil predseda a volebný líder Ľudovej Strany Naše Slovensko, pán Marian Kotleba. Tento bez akéhokoľvek zaváhania postavil na najvyšší piedestál Boha a službu národu. Slovami Prestaňme sa hanbiť za Ježiša Krista, mnohým otvoril oči, ale aj mnohým zatvoril ústa. Čo viac môže človek povedať? V tejto jednej vyslovenej vete je vyjadrená hlboká morálna filozofia nie len samotného Mariana Kotlebu, ale aj všetkých ostatných kandidátov Ľudovej Strany Naše Slovensko, ktorí sa uchádzajú o dôveru voličov v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

Prestaňme sa hanbiť za Ježiša Krista. Priame, pravdivé, úprimné a bez okolkov. Vyslovené tak, ako dlhé roky poznám Mariana Kotlebu, slová, ktoré žiadnu hlbšiu analýzu nepotrebujú. Samozrejme, že samotná a konkrétna politická činnosť má omnoho viac odtieňov, problémov, skutkov. Ale ako povedal významný kresťanský filozof a spisovateľ A.W. Tozer: Nesmieme klamať samých seba – Ježiš nenávidel hriech. Moderní kresťania nadobudli vplyvom prostredia falošné presvedčenie, že ak chceme byť dobrými kresťanmi, musíme byť schopní ticho priasť (ako mačky) a akceptovať všetko, čo sa deje vôkol a to s kresťanskou toleranciou a pochopením. Práve naopak! Musíme prejaviť horlivé nadšenie pre vieru v Ježiša Krista a hájiť Pravdu, pod čo spadá aj oponovanie nespravodlivosti hlbokým silným odporom.

Nespravodlivosť je v rôznych formách na dennom poriadku v našej slovenskej spoločnosti. Dutých fráz opozeraných politikov sú plné ulice, kričia na nás zo všetkých reklamných plôch po celom Slovensku. Preto sa na záver, slovenský volič, pýtam: Slovenský volič, opäť naletíš? Opäť odovzdáš svoj hlas tým, ktorí Ťa roky ohlupujú, ale Ty máš pocit, že svojim hlasom sa zúčastňuješ riadenia vecí verejných, aj keď to už o pár týždňov hlboko oľutuješ? Neboj sa slovenský volič. Ľudová Strana Naše Slovensko, ktorej svoj hlas odovzdáš, do poslednej litery naplní svoj volebný program a ciele, s ktorými sa uchádza o Tvoju priazeň. Tvoj hlas neprepadne. Slovenský volič ver, že pred Tvojim marcovým hlasovaním sa už dnes mnohým parlamentným matuzalemom istá časť tela sťahuje a oči majú vypúlené od strachu. Neboj sa slovenský volič!

Miroslav Šuňal.

Autor je politológ a kandidát na poslanca do NR SR za ĽSNS číslo 48
 
Zamyslenie na december PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miroslav Šuňal   
22.12.2015 21:02
Iba voliť nestačí.

Prečo? Pretože už iba voliť nestačí! Starí, mladí, zdraví chorí, veriaci aj ateisti. Ako sa stretávam s ľuďmi a počúvam ich každodenné starosti, tak rovnako vnímam ich postoje a názory na dnešnú politiku, ktorá sa podľa drvivej väčšiny uberá smerom, ktorý tu nikto po novembri 1989 nechcel. Slovenský národ, ľudia, ktorí tu odpradávna žili a žijú, bol vždy národom skromným, pracovitým a slušným. Trendy, ktoré sa plazivo po novembri 1989 implementovali v slovenskej spoločnosti mnohých pohltili, avšak väčšiu časť slovenskej populácie iba znechutili.

Začiatok roka 2016 bude v znamení volieb. Čo to pre bežného slovenského človeka znamená? Jediné, ešte ako tak demokratické právo rozhodovať o osude svojom, ako aj o osude celej slovenskej spoločnosti. Iba voliť však už nestačí. Je potrebná hlboká sebareflexia celej spoločnosti kam sa za tých 26 rokov posunula. Nadávame na politikov že rozpredali naše bohatstvo, ktoré budovali naši otcovia a naše matky. Nadávame na politikov, že kradnú. Nadávame na politikov, ktorí namiesto toho, aby sa starali o národ, plnia svoje vrecká. Kto je však za túto situáciu zodpovedný? Sme to predsa my všetci, ktorí sme to umožňovali! My sme však aj tí, ktorí majú možnosť rozhodovania. Práve preto iba voliť nestačí! Každý jednotlivec sa musí hlboko zamyslieť a nebáť sa. Konzervativizmus je na Slovensku hlboko zakorenený a inštiktívne sa bojíme akejkoľvek zmeny, čo je v konečnom dôsledku dobré, avšak v dnešnej situácii kontraproduktívne. Je potreba zmeny fungovania slovenskej politiky. Nie že by nefungovala, ona funguje, ale iba pre vybrané skupiny ľudí. Zamyslime sa. Priestor na vyjadrenie svojich myšlienok a politických cieľov dostávajú dopredu cielene vybrané skupiny vyvolených politikov. V dennej tlači, rozhlase, televízii, je podsúvaný rovnako cielene vybraný názor bez akejkoľvek oponentúry. Rovnaký majitelia médií. Rovnakí politici donekonečna presviedčajúci o niečom, o čom nie sú ani sami presvedčení. Volebné prieskumy agentúr blízkych politickým subjektom za žiadnu cenu nepripustia možnosť zmeny politického smerovania Slovenska. Týmto neinformujú o skutočných náladách v národe. Podsúvajú iba to, čo sa hodí politickým kšeftom a povolebným kalkuláciám. Preto už iba voliť nestačí. Treba začať myslieť. Prebrať sa z letargie a konať. Každý musí začať od seba. Mnohí si povedia, odvolím a aj tak sa nič nezmení. Prídu druhí a budú kradnúť rovnako. No ak toto bude každý z nás tvrdiť, naozaj sa nič nezmení. Nie, nebojme sa. Do politiky na Slovensku treba priniesť novú krv, nové, avšak na kresťanských hodnotách založené myslenie. Verte mi, že už dnes sa mnohí politickí nominanti s obavami pozerajú na nedeľu 6. marca 2016, kedy budú známe výsledky hlasovania. Blíži sa koniec kšeftov, rozhadzovania, dosadzovania pohodlných a aj vyhadzovania nepohodlných. Stačilo bratia a sestry. Premýšľajme, analyzujme. Už iba voliť nestačí. Treba začať myslieť.

Miroslav Šuňal

autor je politológ
 
Zamyslenie na november PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miroslav Šuňal   
10.11.2015 20:11
Viacerí, ktorí tento článok čítate, si istotne spomeniete na udalosť, ktorá sa odohrala niekedy začiatkom decembra v roku 1989. Presný dátum si už, žiaľ, nepamätám. Bolo to vo chvíľach opojenia, vo chvíľach skutočnej slobody, jednotnosti a eufórie, ktorá však bola postupom času dôkladne prispôsobená mocným tohto sveta. I tak veľmi rád spomínam na tieto dni, pretože vtedy sme všetci očakávali niečo nové, nepoznané, bol to pre všetkých akýsi nový impulz do života.

S príchodom pomyselnej slobody sa v hraničnom pásme na Devíne najprv spoločne strihali ostnaté drôty, ktorého kúsok máme dodnes odložený vďaka môjmu otcovi. Už o niekoľko dní neskôr sa zorganizoval masový pochod cez otvorený hraničný prechod v Petržalke. Na tomto pochode, do blízkej rakúskej dedinky Wolfsthal, sa vtedy zúčastnilo odhadom niekoľko desiatok tisíc ľudí. Išli sme aj my, celá rodina. Tá eufória sa nedá ani opísať. Bol to skutočný pocit slobody po prekročení štátnej hranice pre všetkých obyčajných ľudí, ktorí dovtedy žili za ostnatým drôtom. Pamätám si, že moja mama mi vtedy ako 17 ročnému študentovi nabalila dva hrnčeky, na ktorých boli vyobrazené srdiečka s tým, aby som tieto venoval komukoľvek z navštívenej obce Wolfsthal. Po príchode do obce som tak učinil a neznámych rakúskych susedov som obdaroval. Pamätám si aj na ich schone dank a úsmev na tvárach.

Samozrejme až neskôr som začal vnímať gesto, ktoré spravila moja mama prostredníctvom mňa, svojho syna. Avšak toto jej gesto v dnešných súvislostiach chápem ako prorocky geniálne a ľudské. Vtedy, keď pred 26 rokmi tiahla masa ľudí touto malou dedinkou, nik z nás netušil, že raz budú tiahnuť masy ľudí Európou. Mimochodom, tiež na západ Európy. No na rozdiel od tých dnešných, sme sa všetci vrátili do tepla svojich domovov, správali sme sa priateľsky, nenatŕčali sme ruky a práve naopak, obdarovali sme hostiteľa. Nebol som sám.

Práve preto, na margo mojich slov, ma nedávno zaujala jedna jediná kratučká veta, ktorá bola akoby mimochodom zverejnená v článku o imigrantoch na chorvátsko –slovinskej hranici, ktorý zverejnil denník Pravda. Je to vyjadrenie sýrskeho utečenca, ktorý s matkou, manželkou a troma deťmi migruje. Ten povedal: „Bola strašná zima. Jediný spôsob, ako sme mohli utíšiť plačúce deti a dať im zabudnúť na chlad, bolo sľúbiť im, že keď dorazíme do Nemecka, dostanú všetky bábiky Barbie, ktoré budú chcieť.“ Stovky tisíc imigrantov smerujú do Nemecka, akoby táto krajina bola zemou zasľúbenou, kde lietajú pečené holuby priamo do úst. Títo ľudia nemajú nič, absolútne nič a sú odkázaní len na pomoc Európanov. Vo svojej naivite sú presvedčení, že sa zo dňa na deň, a to podčiarkujem – bez práce, stanú rovnoprávnymi občanmi s tými, ktorí sú doslova prinútení akceptovať ich vo svojej vlastnej krajine. Samozrejme je mi jasné, že takéto zmýšľanie je scestné a prinajmenšom pomýlené. Imigranti okrem svojich rodín prinášajú so sebou aj svoje kultúrne a náboženské zvyky. A tie sú od tých našich, európskych, diametrálne odlišné, niektoré dokonca právnymi normami neakceptovateľné. To však tento cudzí element na európskej pôde nezaujíma. Samotná podstata celej imigračnej vlny sa skôr či neskôr preukáže sama. Položme si však otázku. Je v tej jednej vyslovenej vete vyjadrená podstata sociálneho problému imigrantov? Je dobre známou skutočnosťou, že štáty, v ktorých prevažuje islamské náboženstvo, sa všemožne stránili a stránia všetkej západnej kultúry a pakultúry. Kokakolizácia islamských štátov bola a je rokmi predstaviteľmi týchto štátov úspešne odrážaná. Pretože ak niektorým migrujúcim obyvateľom jediné čo chýba, je bábika Barbie a západná pseudokultúra, potom ich osobne ľutujem. Aj primitívne kmene kdesi v Afrike či Južnej Amerike dali kolonizátorom všetko za pár trblietavých príveskov a dnes už tieto kmene neexistujú. Potom ich migráciu môžem s kľudným svedomím nazvať cestou za pozlátkom, ktoré si kdesi vysnívali. Svoj sen však mali aj dosnívať so zistením, že pod pozlátkom sa neskrýva nič, čo by im vo vlastnej domovine, z ktorej utekajú, chýbalo. Tu v Európe ich čaká možno väčšia bieda a starosti, než mali doma. Mnohí utekajú bezhlavo a svoje rozhodnutie už určite ľutujú. Zasľúbená Európa totiž neexistuje. Presadzuje sa tu iba tvrdý a dravý liberálny kapitalizmus, ktorý nikomu nič zadarmo nedaruje. Ani biednym imigrantom. Ako som už bol spomenul, samotná podstata prílevu imigrantov do Európy sa prejaví. A žiaľ, ekonomicky najsilnejší štát Európy na to doplatí ako prvý. A od toho sa bude odvíjať jedna pohroma za druhou pre celú Európu, nakoľko ekonomická previazanosť európskych štátov je veľmi silná. A zvlášť na našom malom Slovensku smerom k Nemecku. Preto si nenamýšľajme, že my imigrantov zatiaľ nemáme, aspoň nie v takom množstve. My musíme byť už dnes pripravení na to čo príde. Pokúsim sa o nie nereálnu prognózu. Skúste uhádnuť, čo vypukne, ak sa na Slovensku zatvoria brány nemeckých obchodov s potravinami. A to bude iba začiatok. Nasledujúcimi krokmi sa zastaví výroba automobilov, ktoré nebude komu predávať. Spolu s dodávateľmi a subdodávateľmi pôjde o desiatky tisíc pracovných miest. Po potravinovom kolapse príde finančný. Budú stovky tisíc nezamestnaných, ktorí neodvádzajú štátu dane. Zminimalizujú, alebo sa úplne prestanú vyplácať dávky v nezamestnanosti a dôchodky. Štátna pokladnica bude prázdna. Potravinovo už nie sme sebestačný niekoľko rokov. Tí, ktorí si svoje milióny odkladajú kdesi na slnečných ostrovoch, opustia našu krajinu ako prví. Vypukne chaos a anarchia. Už nie sme ďaleko od Biblických proroctiev všakže? A to sme stále iba na našom malom Slovensku. V kontexte celej Európy to bude ešte horšie.

Verím však, že všetci kompetentní politici, ktorým slúži šedá kôra, nedopustia takýto koniec európskej civilizácie. Rovnako však verím aj tomu, čo je napísané v knihe kníh, v Biblii. Kto verí vie, že všetko, čo Boh robí, robí pre naše dobro. Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje. Európa sa zmieta v problémoch. Rovnako rímska Cirkev svätá. Mocných tohto sveta ovláda Satan. Podľa Písma musí prísť k záverečnému boju medzi dobrom a zlom. Stojíme na prahu tohto boja, buďme pripravení.

Miroslav Šuňal

autor je politológ
 
« ZačiatokPredošlý12345678ĎalšíKoniec »

JPAGE_CURRENT_OF_TOTAL

Najnovšie číslo

Podporte referendum

Anketa

Prispejete na verejnú zbierku na sochu panovníka Rastislava?
 

Rodný dom ThDr. Tisa

» PayPal transfer «
Výška Vášho príspevku:
* Vyberte čiastku a kliknite na tlačidlo vyššie „Oprava Tisovho domu“

Komu prispievam?
Ako prispieť cez PayPal?

Zábavná Anti SME kampaň

No images