Tzv. Sulíkovo referendum bolo vyhlásené na 18. septembra 2010. Po všetkých tých voľbách za posledné obdobie a nízkej volebnej účasti, sotva možno veriť v to, že sa k urnám dostaví 50% voličov, čo je podmienkou jeho úspešnosti. Aj keď toto referendum len slúžilo na spopularizovanie strany SaS a otázky sú čisto populistické, musíme sa k jeho vyhláseniu postaviť s plnou vážnosťou.

Rozbehnutý vlak už nemožno zastaviť, a preto úvahy o zrušení referenda, či o jeho zbytočnosti, vysokých nákladov naň, alebo ignorovaní, sú už úplne zbytočné. Je to všetko pravda, ale referendum tu je a pozrime sa bližšie, či by predsa len niekoľko bodov nebolo na osoh celej spoločnosti.

Vec: odpoveď na list zo 17.08.2010 spisová zn. 603/340/528-881428/10/Sik - exekučné oddelenie

Vážená Ing. Ivana Fajnorová, riaditeľka DÚ Bratislava IV.!

Dovoľte, aby som Vás osobne oslovil a uviedol Vás do skutočnej podstaty, čo je cieľom všetkých snáh pri ktorých jedným z nástrojov sa stal i Vami vedený daňový úrad. K môjmu rozhodnutiu napísať Vám, ma viedla neustála snaha určitých síl likvidovať akékoľvek možnosti serióznej obhajoby našej národnej identity a vlastenectva. Nechcem sa rozpisovať koľko zla mi bolo spôsobené za celé obdobie, odkedy som vstúpil do veľkej politiky z tzv. ulice, ako to o nás povedal "veľký kresťanský demokrat" a na hanbu nášho národa prvý ponovembrový predseda SNR maďarón František Mikloško už v roku 1990. Z jeho trpkých politických plodov dodnes ujedá celý náš národ.

Nedá mi však rozhorčenému po neustále sa opakujúcich snahách likvidovať našu politickú stranu nespomenúť, ako som bol prenasledovaný a likvidovaný v tzv. slobodnej spoločnosti, keď to dospievalo až tak ďaleko, že mňa a moju manželku vo vlastnom dome dobili tak, že jej do druhej hodiny rannej zašívali tržnú ranu na hlave. Inokedy nám rozbili všetky okná, či bezdôvodne nás polícia s manželkou zatkla a uväznila o čom všetkom sú záznamy na samotnej polícii.

Má zmysle pomáhať krachujúcemu Grécku? Pravdaže má – ale spôsobom, ktorý by vyhovoval zároveň aj Slovensku. Odborníci na financie v eurozóne upozorňujú na to, že ani poskytnutie úveru Grécku nemusí túto krajinu zachrániť pred kolapsom. Grécko prijalo úsporné opatrenia, ktoré vyústili do štrajkov na uliciach. Podotýkam, že Gréci si už dlhodobo žijú nad svoje pomery pričom Európa vyžaduje od chudobného Slovenska, aby poskytlo finančnú pôžičku bohatšiemu Grécku. Zdravý rozum káže, aby Slovensko nepodľahlo tlaku európskych mocností aj za cenu vylúčenia z EÚ – čomu by sme boli len radi. Prispôsobenie sa hospodárskej politike EÚ môže spôsobiť, že Slovensko by sa čoskoro ocitlo v pozícii Grécka, ktoré ako sa zdá – čoskoro budú nasledovať Maďarsko a Španielsko.

Slovenské obyvateľstvo žijúce v Poľsku sa na jeho území ocitlo nedobrovoľne, na základe arbitrážneho konania po rozpade Uhorska. Toto obyvateľstvo žijúce najmä na území tzv. Hornej Oravy a Horného Spiša nemalo ani možnosť plebiscitne sa rozhodnúť, do ktorého štátneho útvaru má byť zaradené. Dňa 28.7.1920 v belgickom meste Spa arbitrážna komisia rozhodla o „kompromisnom“ ustanovení česko-slovensko-poľskej hranice, pričom sa jednalo najmä o sporné Tešínsko bohaté na nerastné bohatstvo – čierne uhlie. Napokon z Tešínska pripadlo 1269 km2 s 285 000 obyvateľmi ČSR a Poľsku 1013 km2 s 150 000 obyvateľmi. Ako kompenzáciu Poľskej strane arbitráž prisúdila z územia Slovenska 584 km2 s 25 000 obyvateľmi takmer výlučne slovenskej národnosti a to z územia kadiaľ prechádzala tisícročná hranica, územia, ktoré od 14.storočia boli súčasťou Oravskej a Spišskej župy. Celkovo prevládol názor, že Česi vymenili slovenské obce za uhlie...

Do rúk sa nám dostal prepis rozhovoru uskutočnený cez sociálnu sieť Facebook. Jeho hlavným protagonistom je Peter Bologa, poslanec MZ v Bytči, ktorý inicioval spolu so svojim kolegom Michalom Filekom odstránenie pamätnej tabule umiestnenej na rodnom dome prezidenta Dr. J. Tisu. Nechávame na čitateľovi, aby si sám utvoril názor na túto aktivitu pánov poslancov.